Súľovské skaly

Súľovské skalySúľovské skaly

Súľovské skaly (národná prírodná rezervácia) vytvárajú zo zlepenca, vápenca a pieskových skál mnoho bizarných terás, balkónov a previsových útvarov. Preto sa aj nazývajú "slovenskými Dolomitmi". Pôsobením rôznych klimatických činiteľov sa hornina rozrušovala. Takto došlo k typickej modelácii zlepencových skál a vzniku otvorov, veží, ihiel a pod. Ľudská fantázia im dala priliehavé mená: Sova a sovička, Indián, Smrčok, Gotická brána, Spiaci dinosaurus, Organy....V zlepencových Súľovských skalách sa dajú už sotva rozpoznať zvyšky hradu Súľov, ktorý sa v písomných prameňoch spomína už v 15. storočí. Ako hrad nemal veľký strategický význam. Zaujímavejšia je jeho poloha, vďaka ktorej patrí k najneprístupnejším hradom na Slovensku (nazývaný aj  "Orlie hniezdo").

Na hrade sa nachádzalo až osemnásť miestností
Hrad sa skladá z horného a dolného hradu, ktoré sú prepojené tunelovou chodbou, tesanou do skaly. Vzdialenosť medzi horným a dolným hradom je asi 25 m. Dolný hrad tvorila veľká miestnosť 5 x 10 m so štyrmi oknami, ôsmimi strieľňami. Múry dolného hradu boli hrubé 80120 cm. Z dolného do horného hradu sa dalo dostať padacím mostíkom. Dnes možno prekvapí poznatok historikov, že v hornom hrade sa nachádzalo neuveriteľných osemnásť miestností. V celom hrade boli okrem obytných a reprezentačných i tieto miestnosti – kuchyňa, pekáreň, pracovňa, sklad obilia a múky, zbrojnica, koniareň, klenotnica s rodinným archívom a pivničné priestory. Zachovala sa do skaly vysekaná nádrž na vodu, s rozmermi 80 x 150 cm. Hrad bol postavený za účelom pozorovania okolitých ciest Považia, čo dokazuje pozorovateľňa na najvyššom mieste hradu. Zemetrasenie v roku 1763 hrad poškodilo. Rodina Sirmiensisovcov, ktorí hrad obývali, sa presťahovala dole do dediny, kde mali postavené kaštiele. Na hrade zostali dvaja strážcovia, ktorí boli súčasne i hájnikmi. Od roku 1780, keď ho prestali strážiť, je hrad opustený.

Hlbocký vodopád i Šarkania diera
V Súľovských skalách sa nachádza aj Hlbocký vodopád, ktorého výška je 14 m. Hlbocký potok sa šírkou nad vodopádom – jeden meter – sa zarezáva do súľovských zlepencov a vytvára malú tiesňavu s kaskádami a malými krútňavovými hrncami. Zaujímavosťou je aj 60 m dlhá nesprístupnená puklinová jaskyňa Šarkania diera. Vchod do jaskyne zakrýva  hustý bukový porast, preto z lúky pod skalami je len ťažko viditeľná.  Prvým, kto v jaskyni kopal, bol majiteľ turistickej chaty v Súľove J. Císařovský. Našiel úlomky nádob a kostí, z ktorých časť je v Národnom múzeu v Prahe. V roku 1935 robil vykopávky v jaskyni F. Papánek. Medzi úlomkami nádob a kosťami našiel i lebku jaskynného medveďa. O rok neskôr, v roku 1936, F. Pauk našiel po prekopávkach v jaskyni rôzne úlomky  nádob, železný hrot, kamenné nožíky, rozličné kosti. Archeologické nálezy z jaskyne sú dnes uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.  Obyvatelia obce spomínajú, že v zime padajú v jaskyni z povaly na dno kamienky. Tento fakt však možno vysvetliť procesom mrazového zvetrávania.
Súľovské skaly sa vyznačujú bohatou flórou (klinček lesklý, soldanelka karpatská, klinček včasný) a faunou (lesná zver,  vidlochvost feniklový, jasoň červenooký, užovka hladká, sokol lastovičiar či jastrab veľký).


vzdialenosťVzdialenosť zo Žiliny: 26,9 km


Zdroj:  TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry).

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA