Mesto Bytča

Mesto BytčaMesto Bytča

Mesto Bytča sa nachádza v Bytčianskej kotline, ktorú na severozápade ohraničuje pohorie Javorníky a na juhovýchode Súľovské vrchy. Prvá písomná zmienka o Bytči je z prvej polovice 13. storočia. V listine z roku 1234 figurujú prví písomne doložení vlastníci a obyvatelia Bytče - Rode, Boleslav, Kračun a Mykud. Ako mesto s vyspelou samosprávou sa Bytča spomína v roku 1378. Vrcholné obdobie v dejinách mesta za feudalizmu spadá do thurzovskej éry, najmä do čias palatinátu Juraja Thurzu.  Na prelome 16. a 17. storočia bola Bytča renesančným centrom. V čase reformácie sa väčšina obyvateľstva Bytče hlásila k novému vierovyznaniu. V rámci rekatolizácie prišli do mesta jezuiti a v polovici 17. storočia sa obyvateľstvo vrátilo  ku katolíckej viere. V priebehu 16. a na začiatku 17. storočia vládol v meste čulý stavebný ruch zásluhou talianskeho staviteľa Jána Kiliana de Syroth z Milána, ktorý spolu s domácimi majstrami a remeselníkmi dobudovali v rokoch 1571 – 1574 renesančný kaštieľ, neskôr renesančnú hospodársku budovu a sobášny palác. 
                 
Rozkvet remeselnej výroby, vznik tovární
Hospodárskym zázemím Bytče bolo poľnohospodárstvo a najmä remeslo. Druhá polovica 17. storočia bola obdobím  rozkvetu remeselnej výroby v meste. Remeslo tu vykonávalo vyše 90 majstrov a najdôležitejším  odvetvím bolo súkenníctvo. Počet obyvateľov postupne vzrastal a ešte aj začiatkom druhej polovice 19. storočia bola Bytča ľudnatejšia ako Žilina. Na prelome 18. a 19. storočia k stredným prevádzkam patrila tehelňa s výrobou asi 20 tisíc tehál ročne a skláreň. Popri pivovare, o ktorom je prvá písomná zmienka v roku 1592, tu mali isté tradície aj iné priemyselné odvetvia. V Bytči boli zastúpené drevospracujúce podniky. V roku 1878 podnikatelia Reich a Steiner tu založili najstaršiu zápalkáreň na Slovensku
                             
Čo navštíviť v Bytči
K pozoruhodnostiam Bytče patrí námestie (Mestská pamiatková zóna, 1991), ktoré v minulosti i dnes má štvorcový pôdorys.  Historická zástavba sa vyvíjala severne od Farského kostola, ktorý v južnej časti uzatvára námestie.  Vznik kostola možno datovať do druhej polovice 13. storočia. Kostol vo svojej histórii prešiel viacerými stavebnými úpravami, najvýznamnejšia z úprav bola tzv. thurzovská renesančná prestavba. Presné datovanie najdôležitejšej thurzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis: “Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Thurzo, pohnutý svätou horlivosťou , tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam Anno Domini 1590“.  Nápis je doplnený mozaikou znázorňujúcou žehnajúceho Krista z prvej polovice 20. storočia. Pôvodné stredoveké vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo. Novšie barokové, realizované v jednotiacom štýle, je charakteristické širokým ikonografickým programom. V roku 1939 sa podľa projektov architekta M. Harminca uskutočnila opätovná prestavba kostola, najmä jeho veže.
Prevažná časť historických znakov na bytčianskych domoch na námestí pochádza z 18. storočia. K najstarším objektom  patria stredoveké meštianske domy č. 135 a 163 zo 16. storočia. Pravdepodobne stredoveké jadro majú domy č. 155 a č. 156 na východnej strane námestia s kamennými klenbami v suteréne a s barokovým riešením fasády. Okolo námestia vznikla uličná sieť. Ulice už za feudalizmu mali slovenské názvy. Bola to ulica Stolárska, Kováčska, Horná a Koniec. Podzámocká ulica (známa aj ako Ulička) a Obora sa stali súčasťou mesta až po roku 1848. Dovtedy mávali samostatných richtárov.    

Židia v Bytči                          
Monumentálna stavba synagógy v blízkosti Bytčianskeho zámku  úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v Bytči žilo a najmä na konci 18. a začiatku 19. storočia sa aktívne podieľalo na hospodárskom i kultúrno-spoločenskom zveľaďovaní mesta. Murovaná stavba synagógy stála v Bytči už v roku 1801, ale jej súčasná podoba v tzv. neorománskom štýle je výsledkom stavebných aktivít židovskej náboženskej obce zo začiatku 20. storočia. Bloková stavba s pôdorysom v tvare písmena "T" má rozdielnu výškovú úroveň jednotlivých hmôt a päťboký polygonálny uzáver. Čelná fasáda objektu je bohato členená tak v hmotách, ako aj v plastickom stvárnení detailov s výrazom neorománskej architektúry. Interiér synagógy je riešený ako halový priestor trojlodia s galériou (emporou) po bokoch a nad vstupom, ktorý zároveň tvorí predsieň stavby s krížovou klenbou. Pod rozvoj všetkých inštitúcií Židovskej náboženskej obce v Bytči sa podpísala rodina Popperovcov, ktorá bola spoločensky najvýznamnejšou rodinou v Bytči a patrila k najmajetnejším rodinám v rámci celej monarchie.                      

V súčasnosti synagóga patrí občianskemu združeniu Biblické centrum, ktoré sa snaží  o jej rekonštrukciu. Technický stav budovy neumožňuje prehliadku interiéru synagógy. Ďalšou pamiatkou židovskej Bytče je cintorín v Hliníku nad Váhom (súčasť mesta Bytča). Cintorín v minulom storočí chátral, jeho čiastočná rekonštrukcia sa začala v roku 2006, kedy sa uskutočnila prvá fáza opravy impozantnej hrobky rodiny Popperovcov. Okrem toho na južnom okraji mesta Bytča sa nachádzal židovský cintorín, ktorý bol počas komunizmu zničený. Na jeho mieste sa v súčasnosti nachádza pamätník s nápisom v  slovenčine, angličtine a hebrejčine.

vzdialenosťVzdialenosť zo Žiliny: 19,4 km
 

Zdroj: TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry).

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA