Juraj Thurzo

Juraj Thurzo

Rod Thurzovcov hral významnú úlohu v hospodárskom, politickom a kultúrnom živote viacerých štátov strednej Európy, najmä v Uhorsku a Poľsku, od konca 15. až do prvej štvrtiny 17. storočia. Je nepochybné, že ich prvou doménou v Uhorsku sa stal Spiš, usadili sa v dedine Betlanovce (Betlenfalva), odkiaľ majú aj predikát,  v roku 1457 boli štatuovaní do držby majetkov v tejto župe. Rod sa v Uhorsku delil na niekoľko vetiev, pričom za hlavné možno považovať spišskú a bytčiansko-oravskú.

František Thurzo
Zakladateľom bytčiansko-oravskej vetvy bol František Thurzo, syn Jána (VI.) zvaného Krivý. Narodil sa okolo roku 1512. Po štúdiách v Padove sa vrátil do Uhorska a stal sa nitrianskym biskupom. V tejto hodnosti však nebol pápežskou stolicou konsekrovaný. V roku 1555 sa zriekol hodnosti biskupa, konvertoval na evanjelickú vieru a v nasledujúcom roku sa oženil  s Barbarou Kostkovou. Toto manželstvo zostalo bezdetné, Barbara zomrela v roku 1561. O rok neskôr sa Thurzovou druhou manželkou stala Katarína Zrínska. Z tohto manželstva sa narodilo 5 detí – Anna (1565), Juraj (1567), František (1570), Uršula (1570) a Katarína (1571). Práve ich syn Juraj patrí medzi  najvýznamnejších členov bytčiansko-oravskej vetvy.

Juraj Thurzo
Narodil sa na Lietavskom hrade 2. septembra 1567. Jurajov otec zomrel v roku 1574 a jeho matka, Katarína Zrínska, sa neskôr vydala za Imricha Forgáča. Mladého Thurzu vychovával  najskôr Krištof Echardus, pedagóg a lekár, ktorého zo Saska pozval Imrich Forgáč. Neskôr sa Juraj Thurzo ako mladík dostal na dvor rakúskeho arcikniežaťa Ernesta. Po návrate domov, keď nemal ešte ani 19 rokov, sa v roku 1585 oženil so Žofiou Forgáčovou, dcérou Šimona Forgáča, ktorý bol bratom jeho tútora. V tom istom roku zomrela  Katarína Zrínska a Juraj Thurzo sa osobne ujal správy  majetkov, ktoré tvorili hradné panstvá Orava, Lietava a Bytča, pričom si za svoju hlavnú rezidenciu vybral Bytčiansky zámok. Žofia Forgáčová zomrela po niekoľkoročnom manželstve a zanechala Thurzovi dve dcéry. O dva roky neskôr sa Juraj Thurzo zosobášil s Alžbetou Coborovou, dcérou vtedajšieho vicepalatína Imricha Cobora, s ktorou splodil ďalších päť dcér a jediného syna Imricha. V rokoch 1590 - 1600 sa Thurzo osobne zúčastnil viacerých bitiek proti Turkom. Bojoval pod Ostrihomom v roku 1590 i pri Stoličnom Belehrade v roku 1593. Bol aj pri oslobodení hradov Hajnáčka a Modrý Kameň, ale aj pri dobýjaní Ostrihomu v roku 1594. Jeho zásluhy v protitureckom boji boli ocenené tým, že v roku 1602 sa stal kapitánom preddunajského vojska a súčasne hlavným veliteľom novozámockej posádky. Vo vojenských otázkach mal značný vplyv už pred týmto menovaním. Dokazuje to skutočnosť, že v roku 1597 rokoval v Nových Zámkoch s poľským kráľom o akciách proti Turkom. Už od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II. a od roku 1599 kráľovským pohárnikom.

Juraj Thurzo napriek tomu, že bol horlivým evanjelikom, bol oddaný katolíckemu cisárskemu dvoru. Svoju prohabsburskú orientáciu preukázal napríklad aj za Bočkaiovho povstania tak, že aj napriek vyhrážkam hajdúchov sa nepridal na stranu Štefana Bočkaia.  Práve preto mu hajdúske vojská spustošili majetky a napríklad len v samotnej Bytči spôsobili škodu za 80 000 zlatých. Hoci Thurzo zaujímal zásadný postoj proti Bočkaiovi, usiloval sa o to, aby sa medzi ním a panovníkom uzatvoril mier. Možno povedať, že viedenský mier  s Bočkaiom a mier v ústí rieky Žitavy, uzavretý s Turkami  v roku 1606 boli do značnej miery dielom samotného Juraja Thurzu.
 
Palatín Thurzo podporoval vzdelanie
Úsilie o mier mu získalo viaceré sympatie, ktoré mu dopomohli aj pri jeho voľbe za uhorského palatína v roku 1609. Aj v čase Thurzovho palatinátu jeho hlavnou snahou bolo úsilie o politickú rovnováhu a udržanie mieru. Juraj Thurzo bol na svoju dobu pomerne rozhľadený a vzdelaný človek.  Ovládal viacero jazykov, mal cit pre umenie. Vlastnil na tie časy pomerne dobre vybavenú knižnicu, ktorej súčasťou bolo napríklad dielo Jána Wanckelia Horologium Principum, Zwingerovo Theatrum a Apothegmatum od Erazma Rotterdamského a iné.
Podporoval vzdelanie
, či už to bolo gymnázium v Bytči, alebo univerzita vo Wittenbergu, kde poskytoval mecenášske dotácie jednotlivým profesorom. Palatín Juraj Thurzo a bytčiansky farár Eliáš Láni boli ústrednými postavami Žilinskej synody v roku 1610, na ktorej bol položený základ a správa evanjelickej cirkvi na Slovensku.  Súčasníci ho považovali za rozvážneho a spravodlivého. O to viac prekvapuje jeho postoj v prípade Alžbety Báthoryovej, ktorá dlhé roky neslýchaným spôsobom ničila životy dievčat mladých žien. A práve zásluhou Thurzu ušla spravodlivému trestu.
Juraj Thurzo prispel aj k stavebnému rozvoju Bytčianskeho zámku. V roku 1601 talianski majstri, usídlení v Bytči, vybudovali nový objekt Svadobný palác. Bola to špeciálne postavená budova, ktorá slúžila predovšetkým pre svadobné hostiny Thurzových dcér.

Oravský komposesorát
Palatín Juraj Thurzo zomrel 24. decembra 1616 vo veku 49 rokov. Pohreb sa konal 19. februára 1617 za účasti početných hostí. V zmysle jeho testamentu bol pochovaný v bytčianskom kostole. Je pozoruhodné, že palatín vo svojom testamente, ktorý sa týkal pohrebu, zakázal klásť akékoľvek zlaté a strieborné predmety spolu s ním do hrobky.
Deň po pohrebe bol otvorený palatínov testament, ktorý sa týkal majetkov. Podľa testamentu dedičom hradov Bytča, Hričov, Lietava, Orava a Tokaj a k nim patriacim panstiev sa stal Imrich Thurzo s tým, že s úžitkami z týchto majetkov disponovala palatínova manželka Alžbeta Coborová, kým žila. Každej svojej dcére Juraj Thurzo odkázal 10 000 zl. v hotovosti.
Zo závetu vyplynula nedeliteľnosť jeho majetkov, preto boli zanechané jednému dedičovi a tiež v prípade jeho predčasného úmrtia testament zachoval  princíp, ktorý nedovoľoval majetky podeliť, mohlo sa tak urobiť len s úžitkami z nich. V zmysle palatínovho testamentu vznikol neskôr,  v roku 1626, oravský komposesorát.


Zdroj: PhDr. Jana Kurucárová

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA