Bytčiansky zámok

Bytčiansky zámokBytčiansky zámok

Renesančný zámok v Bytči dal pravdepodobne na mieste bývalého staršieho objektu (vodný hrad) v rokoch 1571 - 1574 palatínovi Jurajovi Thurzovi postaviť jeho otec František Thurzo. Na realizáciu stavby pozval Thurzo talianskeho staviteľa Kiliána z Milána. Uhorský palatín Juraj Thurzo pokračoval v otcovej činnosti  a v roku 1601 dal postaviť tzv. Sobášny palác, ktorý mal slúžiť na sobáše jeho siedmich dcér (mal len jedného syna Imricha). Z viacerých, najmä dekoračných detailov (výzdoba portálov, sgrafitové rámovanie okien, podobnosť pôvodných komínov, ktoré boli veľmi podobné komínom na zámku) možno usúdiť, že palác je dielom talianskych majstrov, ktorí sídlili v Bytči. Boli to pravdepodobne majstri Antonio a kamenár Pocabello. Sobášny palác sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. V jednoposchodovej stavbe obdĺžnikového tvaru je zaujímavá najmä vstupná hala na prízemí a sála na poschodí - sobášna sieň  o rozmere 34,5 m x 12,5 m. Táto sála bola  dlho najväčšou svojho druhu na Slovensku. Priestory Svadobného paláca a zámku boli neraz svedkami honosných svadobných hostín dcér Juraja Thurzu a veľkolepých pohrebov samého palatína a jeho manželky. Traduje sa, že tieto svadby trvali, kým sa nenarodil potomok, prípadne až rok. Sú to však nepodložené tvrdenia. Z denníka Juraja Thurzu z roku 1612 sa dozvedáme, že ani svadba palatínovej najmladšej dcéry Barbary netrvala dlhšie ako týždeň.
V zámku boli dve lekárne, škola, pisáreň, bibliotéka a dvoranská izba. Vo východnej časti zámku bola  tzv. veľká sála určená na zasadania v čase palatinátu Juraja Thurzu. V severnom krídle  objektu bola zámocká klenotnica, ktorú neskôr Esterházyovci premenili na kaplnku. Po vymretí Thurzovcov začiatkom 17. storočia zámok získali Esterházyovci, ktorý z honosného sídla urobili hospodársku budovu. V roku 1868  panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá vlastný kaštieľ upravila na byty a Sobášny palác na okresný súd. V Bytčianskom zámku bol väznený aj Ján Ujváry zvaný Ficko, pomocník Alžbety Báthory. Zaujímavosťou je, že tu začiatkom 18. storočia vo väzenskej strážnej službe pôsobil Juraj Jánošík, ktorý sa tu stretol s vtedajším väzňom Tomášom Uhorčíkom, preto možno práve v Bytči sa začala písať Jánošíkova zbojnícka história. V súčasnosti je v zámku umiestnený Štátny  archív v Bytči, Sobášny palác patrí Považskému múzeu v Žiline. Koncom roka 2009 bol palác po rekonštrukcii znovuotvorený.  

Zámocká klenotnica  a knižnica za Thurzovcov
Klenoty Juraja Thurzu a jeho rodiny boli zhromaždené a uschovávané v dvoch zámockých klenotniciach, jedna bola na prízemí, druhá na poschodí. Obsah zodpovedal postaveniu a zámožnosti tejto, v tom čase asi najbohatšej rodiny. Thurzovci mali príjem zo štyroch panstiev (Bytča, Lietava, Orava a Tokaj), z obchodu s vínom, soľou, šindľom a kožušinami. Mali tiež monopolné postavenie v nakupovaní poľskej soli, ktorú prepravovali na pltiach až do Bytče a odtiaľ až do miesta odbytu. Thurzo poberal aj honorár z titulu svojej palatínskej funkcie, ročne 1000 zlatých, pre porovnanie 1 teľa stálo v tej dobe jeden zlatý. Plat sa rovnal 1000 ks teliat. Klenotnice mali železné dvere a zamrežované okná, mohli tam vstupovať len majitelia zámku a členovia rodiny. Z personálu len vyčlenené osoby, aj to len za prítomnosti majiteľov. Klenoty a šperky boli poukladané v truhliciach. V čase ohrozenia zámku bola klenotnica premiestnená na Lietavský hrad, spolu aj s archívom a knižnicou. Sem boli ukryté aj poklady iných rodín. Klenoty Juraj Thurzo kupoval vo Viedni a v Prahe.  Za Esterházyovcov klenotnica prestala existovať. Klenotnicu na poschodí premenil Mikuláš Esterházy na kaplnku a v dolnej zriadil zásobáreň na rozličné naturálie. Thurzovské drahocennosti  však už boli v rukách dcér palatína, ktoré ešte predtým opustili Bytču.
Čo sa týka Thurzovskej knižnice usporiadal ju v roku 1610 profesor Hammel z Košíc. Knižnica Juraja Thurzu patrila v tom čase medzi pozoruhodné a pomerne dobre vybavené bibliotéky nielen čo do počtu kníh, ale aj do obsahu. Katalóg profesora Hammela z roku 1610 zaznamenáva názvy viac než 800 zväzkov kníh z odboru histórie, medicíny, práva, teológie, matematiky, ale aj kozmografie a astrológie. Napr. Dejiny Perzie od Petra Bizara, História Rimanov od Alexandra Appianiho, diela Aristotela a Sokrata. Knižnica Juraja Thurzu dokumentuje stupeň vzdelanosti vtedajšej vládnucej triedy feudálnych pánov, ktorá bola však veľmi rozdielna. Zaujímavosťou je, že druhá manželka Juraja Thurzu, Alžbeta Czoborová, nevedela čítať ani písať. Naučil ju to až Juraj Thurzo.


vzdialenosťVzdialenosť zo Žiliny: 19,4 km


Zdroj:  TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry).

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA