Adam František Kollár

Adam František Kollár

Adam František Kollár patrí medzi najvýraznejšie osobnosti vedy 18. storočia. Považuje sa za jedného z priekopníkov tereziánskeho osvietenstva.  Vynikal ako knihovník, historik, školský reformátor a etnológ. Je označovaný za "slovenského Sokrata".
Prispel k rozvoju staršej slovenskej historiografie. Bol priekopníkom modernej slavistiky a vytvoril organizačnú základňu uhorskej vedy.

Na formovanie osobnosti Adama Františka Kollára vplývali jeho, nie jednoduché životné osudy. Narodil sa 15. 4. 1718 v Terchovej. Vo veku 4 – 5 rokov sa s rodičmi presťahovali na Staré Hory, neskôr do Banskej Bystrice. Tu začal A. F. Kollár navštevovať nižšie jezuitské gymnázium. V štúdiu na jezuitskom gymnáziu pokračoval neskôr v Banskej Štiavnici a v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu Spoločnosti Ježišovej. Potom strávil 4 roky v noviciáte v Trenčíne, odkiaľ odišiel do jezuitského akademického kolégia vo Viedni a zapísal sa na filozofickú fakultu viedenskej univerzity.

Od teológie k Márii Terézii
Po pedagogickej praxi na jezuitskom gymnáziu v Liptovskom sv. Mikuláši sa vrátil do Viedne, aby pokračoval v štúdiu. Po skončení druhého ročníka teológie pred vysviackou sa nečakane rozhodol vystúpiť z rehole so súhlasom pápeža. Po skončení štúdií vynikal výnimočnými vedomosťami z filozofie, histórie a jazykov. Ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu, a taktiež aj východné jazyky: hebrejčinu, turečtinu a perzštinu. V roku 1748 nastúpil ako skriptor – pisár do Dvorskej knižnice, v ktorej pôsobil až do svojej smrti.

Vďaka svojmu vzdelaniu, nadaniu pre vedu, jazykovým znalostiam a najmä húževnatej pracovitosti rýchlo služobne postupoval. Krátko po svojom nástupe sa stal druhým, onedlho prvým kustódom knižnice, súčasne prednášal diplomatiku, dejiny, právo, gréčtinu poslucháčom medicíny a vychovával nových knihovníkov a archivárov. Po smrti Gerharda van Swietena bol Kollár vymenovaný za riaditeľa Dvorskej knižnice, ktorá v tom čase patrila k najvýznamnejším kultúrnym a vedeckým inštitúciám v habsburskej monarchii.

Už za svojho života bol považovaný za vedca známeho v celej Európe. Mal politický vplyv na uhorskú politiku dvora. Kollár sa ujal majetkovoprávneho sporu medzi Esterháziovcami a viedenským dvorom a vyhral ho.

V roku 1977 Mária Terézia obnovila Kollárovi za osobitné zásluhy šľachtictvo, ktoré mu prináležalo po predkoch z otcovej strany a darovala mu bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Držala nad ním svoju ochrannú ruku proti šľachte a kléru, ktoré si Kollár svojimi dielami proti sebe popudil. Bola krstnou matkou jeho jedinej dcére Márii Terézii.

Vedecká činnosť A. F. Kollára
Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Kollára tvoria diela z oblasti histórie, práva, filológie, ale veľký význam majú tiež diela pedagogické, etnologické básnické a knihovnícke. Medzi najvýznamnejšie diela patrí Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias (1761 - 1762), O pôvode a slátom používaní zákonodárnej moci v cirkevných záležitostiach aspoštolských kráľov uhorských (1764),  Učebný poriadok (Ratio educationis) (1777), Pôvaby dejín verejného práva uhorského kráľovstva (1783).

Vo svojich dielach a návrhoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody.Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu. Prispel k rozvoju staršej slovenskej historiografie. Založil štúdium slovanských dejín. Bol priekopníkom modernej slavistiky.

Adam František Kollár náhle zomrel 10. 7. 1783.


Zdroj: internet

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA