Žofia Bošňáková

Žofia Bošňáková

Obec Tepličku nad Váhom, neďaleko Žiliny, vyhľadávalo už v minulosti množstvo záujemcov, ktorí chceli vidieť telesné pozostatky Žofie Bošňákovej. Boli vystavené v Loretánskej kaplnke teplického chrámu.
Žofia pochádzala z rodu Bošňákovcov z Bosny. Členovia  rodu sa prvýkrát objavujú v Uhorsku v 15. storočí.  Narodila sa ako tretie zo siedmich  detí Tomáša Bošňáka a Márie Kenderessyovej 2. júna 1609 v Šuranoch.  Žofia ako sedemnásťročná sa vydala za baróna Michala Serényiho. Serényiovci pochádzali zo Sedmohradska a mali viaceré majetky aj na Morave. Preto Žofia hneď po svadbe odišla na hrad Světlov v Bojkoviciach. Jej manželstvo však trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi na jar roku 1626 náhle ochorel. Ťažko chorý napísal na hrade Světlov 10. marca 1626 svoj testament. Pamätal v ňom aj na chudobných. Poručil, aby sa im každý mesiac rozdalo do ich rúk 25 zlatých. Súčasne mali dostať aj obed. Za tieto milodary žiadal od nich len toľko, aby sa modlili za jeho dušu v očistci. V testamente pamätal aj na kláštory v Uherském Hradišti a Skalici, farára v Bojkoviciach. Je isté, že  za Serényiho štedrosťou stála aj jeho manželka Žofia Bošňáková, ktorá sa však už v máji 1626 stala vdovou.  Mala 20 rokov, keď ju o ruku požiadal František Vešeléni. Jej novým domovom sa stala Teplička nad Váhom, kam odišla začiatkom roka 1630. Tu, v teplickom kaštieli, sa jej narodili obaja synovia, Adam (1630) a Ladislav (1633).
               
Životným krédom Žofie bolo konať dobré skutky 
Životným krédom Žofie Bošňákovej bolo, že po človekovi ostanú len dobré skutky, všetko ostatné odveje neľútostný čas. Tejto zásade podriadila všetko svoje konanie. Pozornosť venovala najmä chudobným a trpiacim. Spolu s manželom Františkom Vešelénim založili a vydržiavali xenodochium, čiže útulok pre chudobných. Toto xenodochium založili na počesť Sedembolestnej Panny Márie a našli v ňom útočište nielen chudobní, ale aj opustení, chorí a siroty. Okrem stáleho vydržiavania útulku Žofia Bošňáková a František Vešeléni zriadili aj nadáciu v sume 1 000 zlatých. Z týchto peňazí, ktoré sa aj požičiavali, úroky plynuli v prospech útulku.  Vešeléniovci sa ako patróni  štedro starali aj o potreby farnosti a kostolov  na panstve.                      

Žofiu Bošňákovú charakterizovali skromnosť, dobrosrdečnosť, cit pre spravodlivosť a rýdze povahové vlastnosti.  Sám Vešeléni sa o nej vyjadroval vždy s úctou a pokladal ju za dokonalú bytosť. Žofia Bošňáková zomrela pomerne mladá 28. apríla 1644, nemala ešte ani 35 rokov. V tomto roku, poznačenom nepokojmi v súvislosti s povstaním Juraja Rákocziho I., jej rodina bývala na hrade Strečno, ktorý bol bezpečnejší ako kaštieľ v Tepličke.  Preto ju pochovali na Strečne v krypte pod hradnou kaplnkou. Zanechala po sebe dvoch synov, jedenásťročného Ladislava  a štrnásťročného Adama. Žofiin manžel František Vešeléni sa neskôr druhýkrát oženil s "Muránskou Venušou"  - Máriou Széchyovou.
                 
Telo Žofie našli po 45 rokoch od jej smrti neporušené 
V teplickom kaštieli žil až do roku 1675 mladší syn Žofie Bošňákovej Ladislav aj so svojou manželkou Zuzanou Bakošovou.  V rámci odvetných opatrení Viedne proti účastníkom vešeléniovského povstania bolo nariadené  zbúranie niekoľkých hradov na Považí, medzi nimi aj  Strečna.
V obave pred represívnymi opatreniami opustil Ladislav Vešeléni teplický kaštieľ a uchýlil sa na otcove majetky do Poľska. Zhabané vešeléniovské majetky spravovala kráľovská komora a neskôr po thökölyovskom povstaní ich dostali bratia Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci.  V tom čase bol hrad Strečno už neobývateľný. Nakoľko kolovali správy, že je na ňom ukrytý poklad, Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1689 dôkladnejšie preskúmať celý objekt hradu.  V zrúcaninách  sa nenašli žiadne šperky ani iné cennosti, ale v krypte pod poškodenou kaplnkou našli Löwenburgom vyslaní ľudia medzi rozpadnutými rakvami a spráchnivenými kosťami nedotknutú rakvu Žofie Bošňákovej s jej zachovalým telom. Bol to prekvapivý objav, pretože od smrti Žofie Bošňákovej uplynulo vtedy viac ako 45 rokov a jej telo nebolo balzamované.  V roku 1690 Ján Jakub Löwenburg dal provizórne upraviť hradnú kaplnku na Strečne a ohlásil na Biskupský úrad do Nitry nájdenie neporušených telesných pozostatkov Žofie Bošňákovej, pričom požiadal o povolenie  vystaviť rakvu  verejne, čo podľa neho malo podporiť náboženské cítenie ľudu.             

Keďže odpoveď z Nitry neprichádzala, Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1698 rakvu premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Biskupský úrad v Nitre  vydal až v roku 1728 súhlas verejne vystaviť telesné ostatky Žofie Bošňákovej v teplickom chráme. Vtedy dal Löwenburg pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú kaplnku s barokovým interiérom, zasvätenú Loretánskej Panne Márii, kde napokon uložili aj telesné ostatky Žofie Bošňákovej. Jej telo bolo v neporušenom stave, oblečené v čiernom odeve. V rakve boli uložené aj predmety, ktoré pochovali spolu s ňou: obrázok snímania Ježiša z kríža, vyrytý do striebornej platničky a  jednoduchý ruženec.
Tu v kaplnke, pod obrazom s vlastnou podobizňou odpočívala Žofia Bošňáková do súčasnosti, kedy boli jej telesné pozostatky zničené ohňom úmyselne založeným. Zostatky jej tela po požiari sú uložené na pôvodnom mieste v kostole v Tepličke nad Váhom.


Zdroj:  PhDr.Jana Kurucárová
S láskavým dovolením autora voľne podľa knihy Kočiš, Jozef: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom, Žilina, 1993

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA