Vitajte na oficiálnom turistickom portáli mesta Žiliny
Na samom konci žilinského regiónu, uprostred Strážovských vrchov, leží svojrázna obec Čičmany, jedna z najkrajších na Slovensku. Pre svet ju objavil architekt Dušan Jurkovič a Národopisná výstava československá v roku 1895, ktorá sa konala v Prahe. Od tej doby si obec nemôže sťažovať na nedostatok turistov. Dedinka je známa najmä maľovanými drevenými domčekmi - ako z rozprávky. Nemenej známa je i čičmianska výšivka bohatá na ornamentálne motívy.
Čičmianska výšivka
Najstaršie výšivky v Čičmanoch (19. storočie) sa nazývali staroverské a boli pravdepodobne dovezené. Využívali najmä bielené a nebielené nite, doplnené červenou a oranžovou, neskôr pribudla žltá a iné farby. Čičmianske ženy používali geometricky štylizovaný ornament s motívmi, z ktorých každý dostal svoje pomenovanie. Zvlášť obľúbený bol motív srdca, ale aj cestičky, záhorských kvietkov a pod. Tieto a iné motívy boli často vsádzané do kosoštvorca, ktorý sa veľmi často používal pri mužskom odeve.
Okrem ornamentálnych motívov bol pre obec typický zoomorfný motív, ktorý sami obyvatelia nazývali kohútiky. Toto domáce zviera bolo zobrazené geometricky. Podoba kohúta sa používala najmä na plachtách, údajne pre svoju magickú a ochrannú funkciu. Motív mal chrániť pred zlými silami a dodať silu a plodnosť.
Na rozvoj čičmianskej výšivky mimoriadne zapôsobila súťaž, vypísaná Československým červeným krížom, ktorá sa konala v Čičmanoch v roku 1934. Miestne ženy museli ušiť ženský odev a vyzdobiť ho výšivkou. Hodnotila sa technika, farebnosť, motív a pod. Členkou poroty bola aj predsedníčka Červeného kríža a manželka prvého československého prezidenta Dr. Alica Masaryková. Účasť v súťaži bola veľká, pretože matky viedli dievčatá k vyšívaniu už od detstva. Cieľom podujatia bolo podnietiť záujem žien o túto prácu a upozorniť na hodnoty ľudového výtvarného prejavu. O tom, že sa to podarilo, hovorí i skutočnosť udržania tradície vyšívania v obci až do dnešnej doby. Nejeden turista pri návšteve Čičmian je uchvátený krásou miestnej výšivky a neodolá pokušeniu kúpiť si ju ako suvenír.
Zdroj: M. Mrva
