Žilinský kat

Katovský meč mesta Žilina

Žilina ako každé správne stredoveké mesto mala i svojho kata, ktorý vykonával po vynesení rozsudku konkrétnu tortúru. V Žiline mal súdnu právomoc dedičný richtár, ktorý i súdil. Neskôr kompetencie prevzala mestská rada a nakoniec sa vytvorila i špeciálna profesia sudcov.

Povolanie kata nebolo nijak lákavé. Kati spočiatku neboli medzi obyvateľstvom v úcte, skôr sa ich ľudia báli a stránili sa s nimi vôbec stretnúť. Považovali ich za niečo nečisté až diabolské. Hoci, keď kat vykonával ortieľ, išlo väčšinou o verejný akt a tu už ľuďom nevadilo katovské remeslo, ale veľmi radi sa prišli pozrieť na prácu kata. Dnes si každý pri vyslovení slova kat predstaví i katovský meč. Správne sa mu hovorí "popravný meč". Používal sa výhradne na popravy. Kat, ktorý bol považovaný za nečistú osobu, nosil na hlave kapucňu vínovočervenej farby, aby sa mu ľudia mohli vyhnúť. Meč, ktorý držal v rukách, vzbudzoval úctu i hrôzu. Bol zároveň i znakom a symbolom tohto remesla. Známa je povera spojená s Jánom Jesseniom z Jasena, ktorý bol popravený. Keď raz navštívil v Prahe príbytok mestského kata za účelom lekárskym, meč, ktorý mal kat v dome ako symbol, sa vraj pohol, a to znamenalo, že tento muž skončí na popravisku. Tak sa i stalo.

Katovský meč

Katovské meče mali jediný účel, a preto boli svojím spôsobom špecifické. Mali širokú čepeľ ukončenú zaobleným alebo zoseknutým hrotom. Na konci boli často tri otvory. Jednak čepeľ sa nemohla zabrúsiť do hrotu a jednak každý hneď vedel, že ide o katovský meč, a preto sa nesmel použiť na iný účel. Okrem toho meč mal ešte krátky žliabok. Rukoväť bola prispôsobená pre jeden a pol ruky. Poväčšinou bola potiahnutá kožou a na konci mala hlavicu v tvare gule. Na čepeľ sa niekedy vyrývali mená popravených. Bývali na nej zobrazované i rôzne veci ako koleso, šibenica, v žilinskom prípade i srdce. Meč ako symbol hrdelného práva bol používaný až do 17. storočia, v niektorých regiónoch sa používala aj sekera a obyčajní ľudia boli väčšinou odsudzovaní na šibenicu
Žilina má to šťastie, že v období, keď sa už meče prestali používať ako nástroje kata, boli uložené do budovy väzenia, ktoré bolo na radnici, a stali sa neskôr súčasťou výzdoby starej radnice. V roku 1942 ich mesto venovalo, resp. dalo do správy svojmu Mestskému múzeu, z ktorého v roku 1953 boli presunuté do Považského múzea v Žiline. Tieto symboly mestských práv dodnes vzbudzujú úctu verejnosti.

Žilinský kat
Žilina ako každé mesto mala svojho kata, žiaľ najstaršie písomnosti nemáme o ňom k dispozícii. Vieme však, že okrem mnohých iných práv malo mesto i právo meča (Ius gladii). Dávalo predstavenstvu mesta právo trestať zločincov dokonca i trestom smrti. Tresty boli skutočne prísne, svedčí o tom i preklad Magdeburského práva v Žilinskej mestskej knihe. Podľa hodnoty ukradnutého tovaru sa trest stupňoval a pri krádeži veľkej hodnoty hrozila dokonca šibenica. Paradoxné je, že keď niekto nešťastnou náhodou niekoho zabil, stačilo ak mu kat odsekol len ruku.

Prvé správy o katovi v Žiline máme až zo 17. storočia, ale ani tam nie je uvedené jeho meno. Žilina však určite od samého začiatku kata mala. Okrem trestov mal na starosti i hygienu v meste, často fungoval ako ľudový liečiteľ a možno i dohliadal na neviestky v meste, pretože tak tomu bolo v iných mestách. Koncom 17. storočia vykonával funkciu kata v Žiline trenčiansky kat Matej Roško. A tak  prvý známy žilinský kat je až zo začiatku 18. storočia a bol ním Jakub Pečienka a neskôr jeho syn Ján. Keďže Žilina bola malým mestom, je predpoklad, že i napriek prísnym zákonom nebolo vykonaných veľa rozsudkov smrti ani iných tortúrnych trestov. Najčastejšie tresty boli odťatie ruky, odseknutie uší a podobne, ale veľmi často sa tresty zmierňovali na doživotné žaláre alebo na palicovanie. Okrem mečov sa v Žiline zachovala ešte i nádoba s portrétmi Adama a Evy, v ktorej si údajne žilinský kat umýval ruky po vykonaní trestu, ale toto môže byť len legenda, podobne ako veľmi pekný príbeh, ktorý spracovala Zuzana Kuglerová v "Povesti o katovom tovarišovi a jeho milej". Podľa povesti kat mal domček za mestom na tzv. Čepieli, kde údajne i popravoval ľudí a vykonával rozsudky. Príbeh je to pekný, ale nie ani tak o katovi ako o jednej veľkej láske a je to len príbeh, fantázia ľudí. Svedčí však o tom, že kat musel vzbudzovať v ľuďoch rôzne emócie, ktoré sa prejavili i v povestiach. Pravdou však je, že žilinský kat prikračoval k tortúre vo väzení, ktoré mala Žilina dve a obe sa nachádzali v podzemí starej radnice. Jedno bolo väčšie a jedno menšie. Pravdou aj je, že na námestí bol umiestený pranier, na ktorom sa vykonávali tresty, a ktorý bol odstránený podľa Lombardiniho v 19. storočí. Pravdou však je, že za Žilinou sa nachádzal vršok zvaný Šibenice a podľa dostupných prameňov z iných miest vieme, že práve na takýchto miestach za mestom sa vešali lotri a zločinci nízkeho pôvodu. Toľko pravda, a všetko ostatné sú už len mýty, ústne tradície a ľudská predstavivosť.

Zdroj: M. Mrva

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA