Žilinský hrad

Žilinský hrad

Medzi najväčšie tajomstvá mesta patrí žilinský hrad. Viacerí hovoria, že už od roku 2008, kedy pri budovaní obchodného centra na okraji Mestskej pamiatkovej rezervácie  neďaleko žilinskej fary, boli objavené zvyšky kruhovitej stavby, nie nepodobnej tej v Budatíne, sa už o žiadne tajomstvo nejedná. Je tomu v skutočnosti tak? Žilinský hrad poznáme z prameňov, ktorých je dostatok. V listinách sa nám objavuje po dobu viac ako 130 rokov. Jeho reálne miesto existencie bolo neznáme. Pátrali po ňom historici, archeológovia, pamiatkári i nadšenci. Dlhé desaťročia ho umiestňovali pod dnešný farský kostol, prípadne do jeho tesnej blízkosti. Objavovali sa aj iné lokalizácie v rôznych častiach Žiliny. 

Zmienky o žilinskom hrade

Po prvý raz sa žilinský hrad objavuje v prameňoch v roku 1318, to znamená krátko po tom, čo máme prvú písomnú zmienku o Žiline ako meste. V roku 1318 nitriansky biskup Ján, exkomunikoval Matúša Čáka a jeho kastelánov. Medzi nimi sa spomína i Joanes de Zoldvár et Zelena. Tento prvý písomný materiál nám priamo dokladá jestvovanie hradu už v tomto roku. Joanes bol teda správcom hradu a mesta Žilina. V tomto prípade najvýznamnejší žilinský historik profesor Marsina vyslovil domnienku, že spomínaný Joanes mohol byť v skutočnosti Ján Pezold – prvý spomínaný dedičný richtár Žiliny. Dnes vďaka historikovi Jánovi Lukačkovi , ktorý robil najnovší výskum, vieme, že nešlo o Žilinu, ale o miesto neďaleko Hlohovca, takže rok 1318 nemôžeme považovať za prvú zmienku o Žilinskom hrade. Tá sa objavuje až v roku 1350 – presnejšie 26. júla, kedy krajinský sudca Alexander, udelil dedičné richtárstvo obce Konská nejakému Mikulášovi , synovi Helbranda. V listine sa uvádza, že  Konská patrila do obvodu žilinského hradu. O sedem rokov neskôr je datovaná listina opätovne spomínajúca hrad. Listinou bolo Peškovi, synovi žilinského mešťana Mikuláša, udelené dedičné richtárstvo obce Stráňavy patriacej žilinskému hradu. 

Z roku 1384 pochádzajú až dve zmienky o žilinskom hrade, pričom jedna z nich konkretizuje i postavenie hradu. V darovacej listine kráľovnej Márie z Anjou, ktorá sa dotýkala obce Nededza sa spomínala i žilinská stolica a valmi obohnaný hrad. Je to prvá zmienka o opevnení hradu. Druhá zmienka je o bližšie neurčených vzbúrencoch, ktorý sa pokúsili dobyť  hrad asi neúspešne.

V roku 1397 sa objavuje dokument spomínajúci hrad, ktorý dal uhorský kráľ Žigmund I. Luxemburský do správy poľskému šlachticovi  Sudivojovi z Ostrorogu, aby ho zároveň opravil. Zo zorného poľa histórie sa  žilinský hrad vytratil v roku 1454, z ktorého je i vôbec posledná písomná zmienka o žilinskom hrade. Vtedy uhorský a český kráľ Ladislav zvaný Pohrobok žiadal od Ladislava Pongráca vrátiť žilinský hrad (castrum regis Solna ), ktorý si v rozpore s právom privlastnil, zároveň mu ponechal žilinské fojtovstvo (richtárstvo).

Kde stál žilinský hrad
Od tejto chvíle začínajú len dohady. V 19. storočí  prichádza Alexander Lombardini a jeho článok z roku 1888, ktorým sa opätovne otvára  problematika žilinského hradu, a po ktorom sa znova začína pátranie  ako po najväčšej záhade žilinských dejín. Po uskutočnení archeologického výskumu v blízkosti dnešného Farského kostola, padli teórie o hrade umiestnenom na tomto mieste. Archeológovia to jednoznačne vylúčili. Kde teda stál?
V roku 800. výročia prvej zmienky o regióne Žiliny, pri výstavbe obchodného centra sa narazilo na kruhovú stavbu. Prvý signál bol jasný. Objavil sa dlho hľadaný žilinský hrad. Prebiehajúci archeologický výskum, však priniesol ďalšie otázniky. Všetky nálezy z vykopávok pochádzajú až z 15. storočia, okrem základov kruhovej stavby sa nenašli zvyšky opevnenia alebo valov. Neobjavilo sa ani typické zázemie známe z iných hradov v Európe a na území Slovenska. A čo listina trenčianskeho župana Mateja Korvína z roku 1457, kde žiada svojich kastelánov, okrem iného i v Žiline, aby nerušili výsady Žilinčanov? Je to nepriama zmienka o hrade?  Vtedy ešte pravdepodobne jestvoval. Z uvedeného je vidieť, že problematika umiestnenia žilinského hradu je pre jedných definitívne vyriešená, pre druhých je stále ešte veľa logických otáznikov. Napr. dlhoročný žilinský archeológ Jozef Moravčík o tejto stavbe hovorí, že dáva logiku iba v prípade, že kruhovitá stavba bola súčasťou opevnenia mesta Žiliny a nie samostatným žilinským hradom.

Zdroj: podľa literatúry a prameňov spracoval M. Mrva.

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA