Vodstvo chránených území

Vodstvo v Jánošíkových dierach

Hydrologicky je územie NP Malá Fatra zjednotené do jediného povodia. Zrážková voda ho opúšťa tokmi, ktoré v konečnom dôsledku smerujú do Váhu. Najdlhšia slovenská rieka pretína Malú Fatru v prelome medzi Vrútkami a Strečnom. Potoky na južnom úbočí pohoria stekajú do Turčianskej kotliny a ústia priamo do Váhu. Na jednom z nich sa vytvoril Šútovský vodopád s výškou 38 m. Rad ďalších vodopádov sa nachádza na severe v Dierach.

Severné úbočie Krivánskej Fatry má inak usporiadanú riečnu sieť. Z veľkej časti sa voda koncentruje do Varínky, ktorá tečie dolinou Vrátna. V Tiesňavách nad Terchovou Varínka opúšťa pohorie a cez široké podolie smeruje na západ. V Žilinskej kotline ústi do Váhu. Do Varínky stekajú bystriny odvodňujúce západnú časť masívu. Malá časť na severovýchode patrí do povodia Oravy, do ktorej sa voda dostáva prítokmi Zázrivky. Krátke bystriny na juhovýchode Krivánskej Fatry ústia priamo do Oravy, ktorá vytvára prielom oddeľujúci Malú a Veľkú Fatru. Fenomén jazier je v Malej Fatre prakticky neprítomný. Na pramene sú bohaté najmä krasové oblasti, minerálne pramene sa sústreďujú na obvode pohoria (najmä v oblasti styku s Turčianskou kotlinou).

Vodopády Dierového potoka – Jánošíkove diery: členitý a stupňovitý reliéf Jánošíkových dier je optimálny na tvorbu vodopádov. V celej doline ich je až 17. Najviac v Horných dierach, ktoré sú dlhé a strmé. Najvyšší vodopád tu dosahuje výšku 4 m. Ďalšie dva vodopády krášlia Tesnú rizňu nad Hornými dierami. Vodopády sa nachádzajú aj v Dolných dierach, kde sa koncentruje viac vody, a preto sú mohutnejšie. Do celkového súčtu ešte chýbajú štyri vodopády v Nových dierach. Ku všetkým vodopádom v Jánošíkových dierach majú turisti prístup vďaka rebríkom a iným technickým pomôckam.
Zaujímavé je aj chránené územie nachádzajúce sa priamo v obci Terchová – chránený areál Hate. Rozloha územia je 5 793 m² so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvá na severnom úpätí Malej Fatry. Na lokalite bolo zistených 92 rastlinných druhov, z nich viaceré chránené a ohrozené druhy. V katastrálnom území obce Rajecká Lesná pretekajú dva meandrujúce malé vodné toky, ktoré ho zásobujú vodou. V tejto časti územia sa nachádza prírodná rezervácia Šujské rašelinisko.

Vodstvo CHKO Kysuce
Riečna sieť CHKO Kysuce patrí do povodia Váhu. Väčšina sa zjednocuje v najväčšej rieke Kysuca. Len malá časť vodných tokov v Nízkych Javorníkoch smeruje do Váhu priamo. Územie CHKO má hustú hydrologickú sieť s množstvom tokov, prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk. Voda pre nepriepustnosť flyšového podložia a pomerne vysoký stupeň odlesnenia pomerne rýchlo odteká čo niekedy spôsobuje lokálne povodne.

Z hydrologického hľadiska je územie CHKO Strážovské vrchy rozvodím medzi Váhom a Nitrou. Väčšia časť patrí vážskemu povodiu – takmer celé Súľovské vrchy sú odvodňované do najdlhšej slovenskej rieky Váh. V regióne s početným výskytom krasu sú vhodné podmienky na väčšiu akumuláciu podzemných vôd, vďaka čomu tu je dostatok zdrojov pitnej vody. Chýbajú tu však prírodné jazerá. Zriedkavým javom sú aj umelé vodné nádrže. Minerálne pramene využívané na kúpeľnú liečbu ležia za hranicami CHKO. Súľovskou dolinou preteká Hradnianka, ktorá pramení v nadmorskej výške asi 510 m n.m. na západnom úbočí vrchu Žibrid. Po 14 km sa pri Predmieri vlieva do Váhu.

Text: Publikácie Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky a Prírodné Krásy Slovenska - Chránené krajinné oblasti
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama, www.dajama.sk, www.krasy-slovenska.sk, internet
 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA