Straník

Straník

Sedemnásť najlepších architektonických diel získalo nomináciu jubilejného 15. ročníka Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR 2016 a medzi nimi je aj projekt turistickej vyhliadky a lávky na Straníku.

Na cenu za architektúru v kategórii exteriér porota rozhodla o dvoch nomináciách, a to Prístrešok a lávka na Straníku od kolektívu autorov Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko a Marián Lucký a exteriérové úpravy komplexu Digital Park v Bratislave od Igora Marka a Petra Pasečného. Laureáti v jednotlivých kategóriách boli slávnostne vyhlásení počas galavečera 6. októbra 2016 v Starej tržnici v Bratislave.

S nápadom postaviť turistickú vyhliadku prišlo mesto Žilina, ktoré je významným členom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra (ďalej len „OOCR Malá Fatra“). K celej myšlienke bolo potrebné pristúpiť nanajvýš zodpovedne, pretože priestor je súčasťou Národnej kultúrnej pamiatky. OOCR Malá Fatra pripravila workshop na tému Straník – turistická vyhliadka a na základe tohto workshopu vznikol návrh vytvorenia lávky a prístrešku na Straníku, ktorá rešpektuje význam Národnej kultúrnej pamiatky, požiadavky vlastníkov pozemkov i paraglidistov na tomto území. V rokoch 2014 – 2015 prebehlo vypracovanie projektovej dokumentácie (Ing. Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Ing. arch. Peter Lényi, Ing. arch. Ondrej Marko, Ing. arch. Marián Lucký) a realizoval sa archeologický výskum (VIA MAGNA, s.r.o.), z ktorého sa ukázali nové možnosti turistického využitia lokality Straník do budúcna.

Na jeseň roku 2015 na základe verejného obstarávania začala spoločnosť SOAR, spol. s. r. o. s realizáciou lávky a prístrešku na Straníku. „Od investície očakávame výrazné zatraktívnenie turistického potenciálu našich členov – mesta Žilina a obce Teplička nad Váhom. Na Straník bude možná príjemná prechádzka aj pre rodiny s deťmi či starších ľudí, ktorí sa budú môcť bezpečne a komfortne dostať na kopec s najkrajším výhľadom na hrebeň Malej Fatry, Terchovskú dolinu, Žilinu až po Javorníky,“ neskrýval svoje nadšenie Peter Šimčák, výkonný riaditeľ OOCR Malá Fatra.

Celková investícia od workshopu, projektovania, archeologického výskumu až po realizáciu lávky bola financovaná z rozpočtu Oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra a dosiahla 71 590 eur. Slávnostné otvorenie lávky na Straníku sa konalo 9. apríla 2016 počas podujatia Žilinská 1000-ka.

Zdroj: www.regionmalafatra.sk.

O Straníku:

Straník (769 m n. m.) je vrch ležiaci v Kysuckej vrchovine nachádzajúci sa šesť kilometrov východným smerom od Žiliny. Prístup je možný po žltej turistickej značke zo Zástrania. Z vrcholu je dobrý výhľad na Malú Fatru, Žilinskú kotlinu a Kysuce.

História

Straník sa do histórie športového lietania zapísal v roku 1934, kedy inštruktor Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z Prahy. Plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom a pristál pri soche sv. Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom.

Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec Straník v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom paraglidingu a závesného lietania. V r.1936 sa na Straníku konali prvé celoštátne plachtárske preteky v ČSR. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). Roku 1935 sa tu vybudovalo vojenské letisko.

Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou. Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku.

Plachtárske stredisko Straník a Ústredná plachtárska škola na Slovensku

Žilinskí plachtári sa učili lietať na cvičisku Brezový majer, terajší priestor sídliska Vlčince. V roku 1935 tu vybudovali vojenské letisko. Na výcvik sa využíval aj okolitý terén, hlavne oblý kopec Veľký diel a Dúbrava nad Bytčicou. V roku 1934 Štefan Pleško začal skúšobne lietať z Dubňa a potom z kopca Straník. Najlepší športový plachtár ČSR a športový letecký komisár Ing. Josef Elsnic z Prahy prišiel roku 1934 do Žiliny na pozvanie Štefana Pleška. Ing. Josef Elsnic na svojom vetroni Kasel 20 lietal skúšobne nad Straníkom a Dubňom 2,5 hodiny. Po tomto lete povedal, že Straník je najvýhodnejší plachtársky terén v Československu. Športový komisár Ing. Josef Elsnic zariadil, aby sa na severnej strane pod Malým Straníkom postavil hangár. Otvorili ho 24. augusta 1935.

Neskoršie na uskladnenie vetroňov postavili na Straníku ešte ďalší veľký drevený hangár. Potom tu vybudovali aj továreň na výrobu vetroňov a opravovňu lietadiel. Tu sa robili generálne opravy klzákov a vetroňov pre celé Slovensko.

Straník sa stal vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. Vývoj letectva postupne prechádzal na motorové lietanie, a tak tento areál už novej dobe nevyhovoval. Tieto priestory prevzal aeroklub. Pri reorganizácii letectva Ústrednú plachtársku školu Slovenska na Straníku, ktorá bola známa doma i v zahraničí, zrušili. Letecká prevádzka sa presťahovala na letisko Brezový majer do Žiliny (Vlčince). Dočasne na Straníku ostali letecké opravovne, opravu ktorých však neskoršie prevzali Letecké opravovne v Trenčíne. Dnes sa v týchto významných priestoroch, kde sa začínali počiatky letectva na Slovensku, nachádza Domov sociálnych služieb pre dospelých Straník.

V súčasnosti je Straník stále významným miestnym centrom pre paragliding a závesné lietanie. V Žiline je viacero škôl paraglidingu ponúkajúcich kurzy športového lietania a kopec je vyhľadávaný pilotmi zo širokého okolia. Je tiež miestom konania rôznych pravidelných súťazí LAA.

Paraglajding na Straníku

Okolie vytvára vhodné termické podmienky na začatie dlhších preletov. Tvar kopca poskytuje vhodné podmienky na svahové lietanie. Na vrchole sú udržiavané 2 štartovačky:
- juhozápadná: možný štart pri vetre zo smeru J, JZ, Z
- severná: možný štart pri vetre zo smeru S, obmedzene SZ

Pristávať je možné na juhozápadnom štarte, v sedle medzi Straníkom a Malým Straníkom alebo na poli pred automobilkou KIA pod južným svahom kopca.

Vysielač Straník

Na Straníku sa nachádzajú vysielače televízie, rozhlasu a GSM signálu [3] pre mesto Žilina a jej okolie. Na vrchole sú 2 priehradové stožiare; prvý má 18 a druhý 30 metrov. Okrem šírenia digitálneho a analógového signálu televízie šíria signál Rádia Frontinus a Vlna, ako aj signál mobilných operátorov. Vysielače svojim signálom pokrývajú najmä mesto a jeho blízke okolie, no presahy umožňujú ladenie TV a rádií aj v Rajeckej doline, na Kysuciach, v dolnom Turci a Hornom Považí.

Názov: Straník
Región: Javorníky, Kysuce
Kraj: Žilinský
Okres: Žilina
Obec: Žilina - Zástranie
GPS: N49.23743, E18.82757

Straník z archeologického hľadiska

Archeologická lokalita hradisko Straník je uvedené v zozname kultúrnych pamiatok od 30.12.1967 rozhodnutím ONV Žilina č. 18G/67 a aktualizované v júni 1992 pod číslom UZ : 2147/1 pod unif. názvom Hradisko výšinné nachádzajúce sa juhovýchodne od obce na kóte 769 m. n. m. Lokalita bola aj v minulosti často narušovaná hľadačmi pokladov a množstvo nálezov sa stratilo v súkromných zbierkach. Prvé doklady o staršom osídlení lokality priniesli prieskumy A. Petrovského – Šichmana už v roku 1947. Väčšinu nálezov odovzdal Archeologickému ústavu v SNM Martin univ. prof. V. Budinskému – Kričkovi, u ktorého aj študoval archeológiu a po skončení štúdia sa stal i jeho asistentom. Z roku 1951 sa v archíve AÚ SAV v Nitre nachádza nálezová správa č. j. 568/51 o výkope sondy v roku 1949 v strede valu o rozmeroch 0,5 x 2,5 m hlbokej 0,3 – 0,8 m po úroveň rastlej skaly. Črepový materiál bol uložený v Žilinskom múzeu. Z roku 1946 je správa o náleze staroslovanského črepu na temene hradiska (A. Petrovský – Šichman: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In: Vlastivedný zborník Považia VI, 1964, s. 73, tab. VII:5). Všetky ostané nálezy z rôznych polôh hradiska získavané zo zberov a náhodných darov patria najmä do lužickej kultúry z mladšej až neskorej doby bronzovej a potom najmä do mladšej doby železnej – neskorého laténu, ktorý v prostredí severného Slovenska reprezentuje púchovská kultúra. Hradisko Straník ovláda územie východnej časti Žilinskej kotliny, kde sa nachádza aj najúrodnejšia pôda najmä medzi Tepličkou a Varínom. Na temene Straníka vzniklo mohutné hradisko už v mladšej až neskorej dobe bronzovej s mohutným valom nad severnými prístupnejšími svahmi kopca. Najvyššiu časť hradiska reprezentuje geologická vrása v podobe mohutného valu. Severná časť vrásy bola umelo upravená v dlhú plošinu odlámaním skalného povrchu. Na plošine sa nachádza kultúrna vrstva s množstvom črepového materiálu najmä z obdobia neskorého laténu. Aj v roku 1971 sa do múzea v Žiline dostali nové nálezy púchovskej keramiky zo Straníka z okružia zásobníc, zdobené obvodovými žliabkami na hornej ploche aj pod okružím, čo sú typické nálezy z obdobia neskorého laténu. Tak sa to opakovalo aj v ďalších rokoch. Obraz bol veľmi podobný – keramika púchovskej kultúry, niekedy doplnená staršími nálezmi z prostredia kultúry lužickej. Opevnená plocha hradiska má rozlohu asi 450 x 150 m, čo je cca 6,7 ha. Na severnej a západnej strane je opevnenie prerušené 3-4 bránami. Po narušení severného valu pri stavbe cesty pre rogalistov sa v telese valu našla keramika z mladšej doby bronzovej, čo predstavuje asi najstaršie datovanie opevnenia hradiska. Hradisko na Straníku svojimi mohutnými valmi chránilo najmä obyvateľstvo z okolitých osád, ktorých je v najbližších obciach pomerne veľa doložených archeologickými nálezmi od mladšej doby kamennej až po vrcholný stredovek. Len pre názornosť spomenieme sídliská v Gbeľanoch, Tepličke, Varíne; popolnicové pohrebiská v Gbeľanoch, Varíne. Hrádky v Belej, Dolnej Tižine, Terchovej, Varíne. Náhodné nálezy bronzových predmetov z Tepličky pri stavbe vodného diela – bronzová sekerka, na sídlisku Prostredný lán bronzový kosák, bronzová sekerka s lištami z Terchovej – staršie doba bronzová; železný oštep z Terchovej na Medziholí, a ďalší z Varína; železný meč z 9.stor. z Varína, železný hrot kopije z Belej pri Vyvieračkách a pod. Intenzita osídlenia je mimoriadne veľká najmä v období mladšej - neskorej doby bronzovej a v období neskorej doby laténskej. A práve v tom čase zrejme plnilo hradisko na Straníku funkciu centrálnej pevnosti východnej časti Žilinskej kotliny a pomáhalo tak hlavnému opevneniu v Divinke na Veľkom vrchu organizovať život vtedajšej spoločnosti. V Divinke vtedy tiež vzniklo mohutné opevnenie, ktoré sa stalo centrálnym hradiskom nielen Žilinskej, ale aj Bytčianskej kotliny, kedže sa nachádza práve na ich rozhraní. Hradisko na Straníku si plnilo svoju funkciu najmenej v dvoch časových horizontoch – v mladšej – až neskorej dobe bronzovej a potom v období neskorého laténu, s možnosťou presahu do staršieho úseku staršej doby rímskej. Aj keď sa tu do teraz nerobil žiadny archeologický výskum, množstvo nálezov zozbieraných v teréne opevnenia jasne dokumentuje jeho postavenie pre tunajšie najstaršie dejiny a možno preto povedať, že jeho význam presiahol hranice regiónu severozápadného Slovenska a bolo tak oprávnene zaradené do zoznamu významných pamiatok Slovenska. Dnes je ťažko podrobne preskúmať pôvodné zloženie kultúrnych vrstiev po dlhotrvajúcom vykrádaní lokality a častom narušovaní pôvodného uloženia nálezov. Akýkoľvek zásah do vrstiev hradiska spôsobuje znehodnotenie pôvodnej nálezovej situácie a tým aj bráni vedeckému vyhodnoteniu získaných nálezov. Dnes už nestačí iba zbierať a ukladať do depozitárov nové a nové predmety, treba skúmať celý komplex lokality aj s pôvodným uložením sídliskových vrstiev aj predmetov v nich.

Fotogaléria: 
Obr. 1, 2, 3 - Lávka a prístrešok na Straníku. Zdroj: Fotobanka OOCR Malá Fatra.

 
polohaPoloha na mape Žiliny
 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA