Sternov dom


Na mieste tohto domu a v jeho okolí sa nachádzali od stredoveku až skoro do konca 19. storočia tzv. špitálske role a mestský špitálchudobinec. Výnos z týchto polí, ktoré sa dávali do nájmu, bol určený pre chudobných a chorých, ktorí boli umiestnení v tomto dome a o ktorých sa mesto staralo. V blízkosti sa nachádzal i menší cintorín, kde pochovávali len zomrelých zo špitála. Celé toto územie malo názov Frambor, pochádzajúci z nemeckého názvu Frei Berg, patrilo pôvodne žilinskému dedičnému richtárovi a bolo oslobodené od daní i poplatkov. Po tom, ako žilinskí mešťania vyplatili posledného dedičného richtára, mesto získalo tieto pozemky a od konca 19. storočia ich predávalo na stavby rodinných domov, dielní a priemyselných podnikov, ale aj na výstavbu ulíc. Takto vznikla postupne zástavba dnešných ulíc Kmeťova, Hollého, Mrázova ale i ulica, kde sa pôvodný názov zachoval – Framborská.

Pozemok, na ktorom stojí Sternov dom, darovalo mesto v roku 1891 súkennej továrni s tým, že pokiaľ by ho nevyužila na vlastnú výstavbu, mala ho vrátiť mestu. Mesto tu dokonca plánovalo začiatkom dvadsiatych rokov, keď sa chcelo stať sídlom župy, stavať budovu pre štátne úrady, čo sa však nepodarilo, keďže sídlom župy sa stal Martin. Súkenka napriek protestom mesta predala pozemok JUDr. Rudolfovi Sternovi. K vypracovaniu projektu si Stern pozval v Žiline neznámeho projektanta z Chebu Karla Matuscha. Ten v roku 1925 vypracoval projekt domu, ktorý je v Žiline ojedinelý svojou architektúrou. Keďže mesto odmietlo vydať stavebné povolenie, obrátil sa staviteľ na Okresný úrad v Žiline, ktorý stavbu 23. 4. 1925 povolil a táto bola kolaudovaná 21. 6. 1926. Šírka domu je 21,70 metra a dĺžka 24,35 metra. V suteréne domu bolo ústredné kúrenie, na prvom nadzemnom podlaží kancelárie JUDr. Rudolfa Sterna i jeho syna JUDr. Pavla Sterna, ale aj obytné miestnosti a vstup do veľkej záhrady. Druhé a tretie podkrovné podlažie slúžilo na ubytovanie. V obytných miestnostiach boli dva krby.

Rudolf Stern pôsobil v Žiline od začiatku 20. storočia ako advokát, býval pôvodne od roku 1910 na Vurumovej ulici. Od roku 1936 už býval v novom dome na Kálove. Po jeho smrti - zomrel v roku 1935 ako 76 ročný - bývali v dome jeho manželka, syn a členovia jeho rodiny. V roku 1938 v dome bývalo 9 obyvateľov. Väčšina členov rodiny sa stala obeťou holokaustu. V období Slovenskej republiky bol dom pod národnou správou a okrem vlastníkov v ňom bývali aj ďalší nájomníci, v suteréne domu bola krajčírska dielňa firmy Baška a Hustý a jej sklady, po roku 1945 si prenajali i miestnosti na poschodí. Po roku 1945 sa stal dom vlastníctvom dedičov Rudolfa Sterna - rodiny Javorovej a Robinsonovej, avšak po ich odchode do zahraničia dom prepadol v roku 1972 v prospech štátu. Po roku 1974 tu sídlil Inštitút priemyselnej výchovy Závodov valivých ložísk v Žiline.

V súčasnosti sa pripravuje obnova domu.

Zdroj: Peter Štanský a Milan Novák

Pamiatku môžete navštíviť
exteriér

Poloha pamiatky na mape: B3

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA