Štátny archív v Bytči

Štátny archív v BytčiŠtátny archív v Bytči

V budove renesančného zámku v Bytči má sídlo  Štátny archív, ktorý vznikol na základe vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. o archívnictve. V súčasnosti archív spravuje viac ako 600 fondov a zbierok z rokov 1263 – 2008. Územná kompetencia archívu - teritórium (stredné Považie, Kysuce, Rajecká dolina, Orava, Liptov a Turiec) bohaté na historické udalosti, dalo základ hodnotnej pramennej báze archívu. Medzi najrozsiahlejšie  a najcennejšie  patria fondy historických stolíc a neskorších žúp  Trenčianskej (1481-1931), Turčianskej (1486-1922), Oravskej (1582–1922) a Liptovskej (1391-1922), štyri fondy verejnosprávnych výborov týchto žúp (1876-1918) a fondy 22 slúžnovských úradov (1849-1922) z ich teritória. Novšie obdobie reprezentujú fondy Podtatranskej a Považskej župy z rokov 1923-1926,  župy Tatranskej a Trenčianskej  z rokov 1940-1945 a napokon písomnosti Krajského národného výboru v Žiline (1949-1960).   Z justičnej správy sú významné pomerne ucelene zachované fondy súdov tzv. Bachovej éry, ako i  písomnosti Krajských súdov v Ružomberku a v Trenčíne (1871-1949), Krajského súdu v Žiline (1949-1960) a Krajskej prokuratúry v Žiline (1949-1960) a pod.

Archívy feudálnych panstiev, rodové archívy, matriky
Veľmi hodnotnou a na pramene bohatou je skupina, ktorú tvoria archívy 12 feudálnych  panstiev a 81 rodových archívov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú panstvá Bytča-Strečno (1592-1950), Gbeľany (1618-1943), Lednica (1575-1946), Považská Bystrica (1667-1912), Pruské (1330-1937), Teplička (1737-1912) a Oravský komposesorát (1442-1945). Cirkevné archívy reprezentujú predovšetkým písomnosti františkánskych kláštorov v Pruskom  (1607-1950) a v Žiline (1701-1945) a zbierka cirkevných matrík, ktorú tvorí viac ako  1400 zväzkov matrík z rokov 1628 – 1955.
Matriky sú bohatým zdrojom údajov pre genealogické bádanie, ako aj pre štúdium regionálnych dejín.  V zbierke je uložená aj jedna z najstarších matrík na Slovensku. Je to matrika Rímsko-katolíckeho farského úradu v Bytči, ktorá je vedená od roku 1628 a obsahuje o.i. veľmi cenné údaje o  evanjelickom gymnáziu v Bytči. Zvláštny význam majú registratúry úradov pre správu štátnych a neštátnych lesov, ale aj písomné pozostalosti a  archívy rôznych osobností, ktoré archív získal predovšetkým súčasnou akvizičnou činnosťou. Najnovšia skupina fondov sa vytvára   z archívov hospodárskych organizácií  (podniky vodného hospodárstva, stavebné podniky, výskumné ústavy, strojárenské podniky, obchodné spoločnosti a pod.), ktoré ukončili svoju činnosť v dôsledku likvidácie, resp. konkurzu.

Neopakovateľnosť archívnych dokumentov
Každý archívny dokument  je neopakovateľný a jedinečný. Napriek tomu mnohé z nich sa výraznejšie vynímajú, z nejakého dôvodu sa im pripisuje väčší význam. Vo fondoch bytčianskeho archívu sú unikáty bohato zastúpené. Je to napríklad Liptovský register z roku 1391, ktorý vznikol v súvislosti s falzifikátorskou činnosťou Jána Literáta z Madočian a  patrí medzi najstaršie pamiatky župného písomníctva vôbec. Z jazykového hľadiska je významná slovenská listina lednického zemepána Bielika z roku 1435. Pozoruhodné, najmä svojim vyhotovením, sú  viaceré  rodové armálesy Jakabháziovcov (1557), Dubovských (1599), Lamošovcov (1600) a ďalšie. Medzi kuriózne písomnosti patria denníky palatína  Juraja Thurzu a jeho syna Imricha z rokov 1596-1617. Sú v nich rozličné zaujímavosti, ako napr. informácia o zemetrasení v Bytči 28. novembra 1607. V mnohých smeroch európsky  význam má korešpondencia adresovaná Jurajovi Thurzovi a jeho rodinným príslušníkom.  Odosielatelia listov patrili k vysokopostaveným hodnostárom doma  alebo v cudzine. Boli to napríklad profesori univerzity vo Wittenbergu, saské knieža Ján Juraj, rakúske knieža Ernest, Gabriel Bethlen a iní. Zachovali sa tiež listy, ktoré vlastnoručne písala ”krvavá grófka” Alžbeta Báthoryová. 

Dokument o súdnom procese s Jánošíkom, karta podpísaná P.O. Hviezdoslavom...
V urbári  Lednického panstva sú záznamy o pustošení Púchovskej doliny Turkami v roku  1663, ako aj zmienky o českých a moravských pobielohorských exulantoch. Medzi rarity archívu sa zaraďuje aj zápisnica Liptovskej stolice z rokov 1710-1714, v ktorej je zaznamenaný súdny proces proti Jurajovi Jánošíkovi v marci 1713. Svojou detailnosťou prekvapuje kolorovaná vojenská  mapa z roku 1742, ktorá zobrazuje Považie medzi Žilinou a Trenčínom. Z početných unikátov z obdobia po páde feudalizmu spomenieme len niektoré:  mikulášske žiadosti slovenského národa (1848), zachované vo forme súdobej tlače,  pozvánka  na memorandové zhromaždenie v Martine  (1861), stanovy Živeny (1869), zápisnica z II. valného zhromaždenia Matice slovenskej (1864), dokumenty o zrušení slovenských gymnázií (1875) . Medzi skutočne zriedkavé dokumenty patrí fotoalbum Svätojánskych z Liptovského Jána, ktorý obsahuje fotografie od roku 1861 a má umelecky zhotovenú väzbu z dubového dreva.  Medzi vzácnosti patrí aj karta, ktorú v roku 1920 vlastnoručne napísal Pavol Országh Hviezdoslav a mnohé ďalšie.

Študovňu archívu navštevujú domáci i zahraniční bádatelia. Ako orientácia po archívnych fondoch  im slúžia archívne informačné pomôcky – sprievodcovia, súpisy, inventáre a katalógy k jednotlivým spracovaným fondom.  Návštevníci archívu môžu prezenčne (len v bádateľni) využiť aj príručnú archívnu knižnicu, ktorá obsahuje viac ako 12 tisíc zväzkov kníh z oblasti histórie, archívnictva, pomocných vied historických, práva, regionálnych. cirkevných dejín, filozofie, sociológie, geografie, demografie, jazykovedy a pod. Pre záujemcov pripravuje archív aj exkurzie, v priebehu ktorých sa návštevníci dozvedia viaceré zaujímavosti z dejín zámku a archívu. Prednáška je spojená s ukážkami  archívnych unikátov. Bádateľňa je pre verejnosť prístupná v pracovných dňoch pondelok – štvrtok od 8.00 do 15.30. hodiny. V piatok je zatvorená.

vzdialenosťVzdialenosť zo Žiliny: 19,4 km


Zdroj: PhDr. Jana Kurucárová

 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA