Spoločenská hodnota stromov v Sade SNP a na Námestí Andreja Hlinku

Najstaršie parky v okolí Žiliny vznikali zväčša pri šľachtických sídlach v Budatíne a Bytčici. Vlastnú zeleň malo aj historické jadro Žiliny. Známa je farská záhrada v okolí farského úradu alebo parčík uprostred Mariánskeho námestia. Prvým mestským parkom bol Miléniový park, ktorý sa nachádzal na druhom námestí.

Miléniový park - názov pochádza od výročia, ktorým si Uhorsko pripomínalo tisícročie príchodu Maďarov na územie monarchie. Miléniové parky vznikali na počesť tejto udalosti po celej krajine. V čase rozvíjajúceho sa priemyslu boli zelenou oázou prinášajúcou do mestskej zástavby závan prírody. Uhorské miléniové oslavy sa uskutočnili v roku 1896. Tento rok sa stal zároveň rokom, v ktorom tzv. okrášľovacie spolky začali zakladať mestské parky v celom Uhorsku. Aj v Žiline mestské zastupiteľstvo pod vedením starostu Jozefa Hrabovca a na základe iniciatívy Žilinského okrášľovacieho spolku rozhodlo zriadiť mestský sad. Ako najvhodnejší vybrali priestor smerom k Závažiu, ktorý na jednej strane ohraničoval potok Všivák a na druhej strane kapustné záhrady rozkladajúce sa smerom k železničnej stanici, kde v tom čase viedla poľná cesta. Park zakladali postupne, pretože najprv sa muselo zrealizovať vykúpenie pozemkov a celkové vysporiadanie priestoru. Riešili sa i finančné problémy. Výstavba parku pokračovala pomalým tempom, pričom záverečná etapa sa uskutočnila až za starostu Františka Hoffmanna.

Od Miléniového parku k parku Slovenského národného povstania
Počas prípravných prác došlo v roku 1903 k živelnej pohrome, počas ktorej sa Váh vylial z koryta a okrem ďalších častí mesta zaplavil i priestor budovaného parku. V rokoch 1907 a 1908 sa práce urýchlili a park dokončili aj vďaka príspevku Žilinského okrášľujúceho spolku. Po vzniku prvej Československej republiky mestský park pomenovali Šrobárov sad podľa Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorý v rokoch 1918 a 1919 sídlil v Žiline. Postupne sa park premenil na park s bujnou vegetáciou, v ktorej prevažovali pagaštany. Uprostred parku počas 1. čs. republiky vybudovali hudobný pavilón, v ktorom hrávala napríklad aj vojenská hudba zo žilinských kasární. Park sa nazýval aj Hlinkov park, neskôr Sedláčkov sad. Dnes nesie názov Park Slovenského národného povstania. Oslobodenie Žiliny dňa 30. 4. 1945 pripomína súsošie v prednej časti parku, ktorého autorom je národný umelec, akademický sochár Rudolf Pribiš.

V Žiline sa okrem Parku Slovenského národného povstania nachádza Park na Bôriku, Lesopark a menší park Na studničkách.

K 22. februáru 2018 spoločenská hodnota drevín v Sade SNP a priľahlom Námestí Andrea Hlinku bola vyčíslená vo výške *219 860,50 EUR. Z celového počtu drevín, ktorých je spolu 154 ks, v najväčšom počte prevláda pagaštan konský v počte 28 ks, za ním nasleduje javor mliečny 'Globosum' v počte 24 ks. Najväčšiu spoločenskú hodnotu má drevina Quercus robur (dub letný) vyčíslená na sumu 4 964,96 EUR, za ňou nasleduje opäť dub letný ohodnotený na 4 539,92 EUR.

Spoločenská hodnota drevín sa uvádza podľa druhu drevín a ich veľkosti. Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov sa za obvod vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z hodnoteného stromu.

*Podrobnú krajinno-architektonickú štúdiu drevín v Sade SNP a Námestí Andrea Hlinku vykonalo Laboratórium architektúry krajiny, spol. s.r.o., v spolupráci s 2021, s.r.o. a spracovateľom vyjadrenia spoločenskej hodnoty drevín je Ing. Libor Mladý.

Zdroj:
PhDr. Marián Mrva
Ing. Libor Mladý, Laboratórium architektúry krajiny, spol. s.r.o.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

Fotogaléria:
Obr. 1 - Číselník na balustráde 219 860 Spoločenská hodnota stromov v Sade SNP a na Námestí Andreja Hlinku.

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA WEATHER