Rímsko-katolícky chudobinec

Rímsko-katolícky chudobinec, Vojtecha Spanyola č. 11

Bezprostredne pri centre mesta medzi ulicami Predmestská a Vojtecha Spanyola sa nachádzalo od stredoveku predmestie, ktoré malo i názov Horné, pretože bolo blízko hornej brány, tak ako na opačnej strane bolo Dolné predmestie za dolnou bránou so zástavbou. Ale priestor horného predmestia nebol zastavaný, boli tu len polia, pretože až v roku 1763 tu vznikol cintorín, ktorý mal názov „nový“. Cintorín mal vlastnú kaplnku so zvonicou, zasvätenú sv. Vavrincovi. Kaplnka bola asanovaná až v roku 1987. Samotný cintorín bol ohradený kamenným múrom, jeho zvyšky boli viditeľné ešte začiatkom roku 2010. Na cintoríne pochovávali do konca 19. storočia, avšak bol prekážkou ďalšej výstavby mesta a tak bol zrušený. Postavili tu v roku 1907 nový chudobinec – dodnes stojí a slúži pre tieto účely ako charita, rodinné domy a iné stavby. V tom čase začala r. k. cirkev pod vedením preláta Ružičku stavbu viacerých domov pre sociálne slabších Žilinčanov, takto vznikla i kolónia 23 rodinných domčekov na dnešných Hlinách III. a IV. ako aj tzv. Kianičkova – neskôr Chalúpkova kolónia pri Rajeckej ceste. To všetko bolo stále málo. R. k. cirkev na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia plánovala asanáciu starej fary a výstavbu veľkolepej novej fary spolu s obchodnými priestormi na Farských schodoch, ale pre nedostatok finančných prostriedkov pristúpili „iba“ k výstavbe ďalšieho domu pre ubytovanie chudobných občanov mesta. Tento dom postavili na vlastnom pozemku pri chudobinci z roku 1907, zároveň pri bývalej Kaplnke sv. Vavrinca, ktorá napokon stála vo dvornej časti novej budovy spolu s mohutným kamenných krížom s ukrižovaným Ježišom.

Dom, známy aj ako „pavlačový“ dom, postavilo Mesto Žilina podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera v roku 1931, ako ubytovňu chudobnejších obyvateľov Žiliny a boli tu tiež aj sociálne byty. Zásluhu na postavení tohto domu má najmä vtedajší prelát Tomáš Ružička. Mesto vypísalo na stavbu domu s 24 malometrážnymi bytmi verejnú súťaž v roku 1931, ktorú napokon vyhral architekt Scheer. Ten dostal k dispozícií od mesta 1,5 milióna korún. Predná fasáda sa skladá z horizontálnych pavlačí orientovaných do strmej uličky so schodmi spájajúcimi ulice Predmestskú a Spanyolovu. Architekt vhodne využil zložitý terén a v nižšej časti urobil obchodný priestor. Na vonkajších múroch sa prelínajú sklobetónové plochy s hladkou bielou omietkou, v ktorej sa nachádzajú drobné otvory. Jednoduchou a čitateľnou architektúrou budova upúta každého návštevníka, alebo okolo idúceho občana Žiliny. Celkovo má stavba 5 podlaží, čiastočne podpivničená s piatym uskočeným polpodlažím povaly. Konštrukciu domu tvorí železobetónová rámová kostra s vyplňovaným murivom. Zadná časť budovy sa oproti prednej uličnej časti posúva vyššie o jedno podlažie , po svahu sa dostávame hore popri dome širokým schodišťom s podestami. Dom má pôdorys nepravidelného šesťuholníka. V každom podlaží umiestnil dispozične rôzne usporiadané jednoizbové byty s kuchyňou a príslušenstvom, v ktorom bola predsieň, komora, WC, kúpeľňa je spoločná pre štyri byty. Uprostred domu je schodisko, jeho hmota pretína otvorené pavlače na vonkajšej strane budovy, z nich je prístup do bytov. Scheerova stavba domu s malometrážnymi bytmi patrí do programu sociálnej výstavby dvadsiatych a tridsiatych rokom, ktorou sa zaoberali architekti v celej Európe.

Dom prešiel rekonštrukciou začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia po reštitúcii pre cirkev. V súčasnosti v dome sídli „Diecézny katechetický úrad“ spravovaný Žilinskou diecézou a je tu momentálne ubytovňa mladých kňazov. Kongregácia Dcér sv. Františka z Assisi sa nachádza vo vedľajšej budove zasunutej ďalej od ulice. Dom patrí k najlepším dielam známeho žilinského architekta Michala Maximiliána Scheera, ktorý vytvoril najmä v Žiline množstvo projektov funkcionalistických stavieb rodinných domov, úradov a r. k. cirkevných budov aj vďaka priateľským stykom s prelátom Ružičkom. Patria k nim okrem tohto domu i stavba kaplnky v Kostole obrátenia sv. Pavla na dnešnom Mariánskom námestí, projekt Saleziánskeho domu pri Rajeckej ceste, projekt banky Úverového družstva na námestí vedeného prelátom Ružičkom a nerealizovaný projekt výstavby novej fary a obchodov na Farských schodoch.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský

Pamiatku môžete navštíviť
exteriér

Poloha pamiatky na mape: C5

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA