Reštaurácia Kamélia,Tajovského ulica č. 1

Reštaurácia Kamélia bola budovaná v rokoch 1941 až 1942 v priestore Svinských pažití pri potoku Všivák v rámci výstavby sadu, ktorý sa začal tvoriť už v roku 1936, avšak spolu s reguláciou potoka sa intenzívnejšie budoval až od roku 1940 za pôsobenia mestského záhradníka Jozefa Červinku.

Budova reštaurácie bola postavená podľa projektov architekta Otta Reichnera, ktorý sa narodil 31. augusta 1888 v Opave. Architektúru vyštudoval vo Viedni a potom pracoval v ateliéroch v Berlíne, Hamburgu a vo Viedni. Neskoršie si založil vlastný ateliér v Opave. V roku 1938 sa presťahoval na Slovensko do Rajeckých Teplíc a neskoršie do Žiliny, kde pôsobil až do roku 1960, keď sa odsťahoval do nemeckého Gelnhausenu, kde 31. júla 1961 zomrel. Štýlovo sa pohyboval od expresívneho dekoratizmu cez novú vecnosť až po konštruktivizmus.

Samotná výstavba Kamélie bola celkom v kompetencii mesta, ktoré stavalo na vlastnom pozemku a plne uhrádzalo všetky náklady. Dokonca i robotníci, ktorí pracovali pod vedením stavebnej firmy Karola Walscheka, boli platení mestom. Pôvodný plán na stavbu reštaurácie a dvoch pri nej umiestnených filagórií, ako aj detského kúpaliska v Sade slovenskej slobody – dnešný Park Ľudovíta Štúra – ktorý mal vypracovať technický referát mesta, sa ale nerealizoval. Vlastná stavba záhradnej reštaurácie sa uskutočnila v čase od 4. septembra 1941 do 24. júna 1942 a bola skolaudovaná o 4 dni po dokončení.

Krásna reštaurácia vybudovaná na južnej strane sadu dostala po výstavbe meno po Kamile Tvrdej, rodenej Kurhajcovej, manželke vtedajšieho starostu mesta JUDr. Vojtecha Tvrdého.

V roku 1945 Sad slovenskej slobody i záhradnú reštauráciu Kaméliu premenovali na Červinkov na počesť budovateľa mestských parkov a partizána Jozefa Červinku popraveného Nemcami v januári 1945. Od roku 1946 sad dostal názov Stalinov.

Po roku 1950 prešiel pohostinský podnik do vlastníctva reštaurácií Žilina a bol vedený ako Záhradná reštaurácia, neskoršie ako Bufet č. 912229, Bôrik.

V máji 1963 Reštaurácie p. r. Žilina predložili návrh na zastrešenie dovtedy voľnej terasy v dvoch alternatívach. Zároveň sa malo za budovou v smere k letnému kinu obmurovať pôvodné pódium pre hudbu, a tak vytvoriť sklad a zriadiť bufet. Zakrytie terasy však odmietol odbor výstavby s tým, že by to narušilo architektonický charakter budovy. Zároveň žiadali renovovať strechu budovy tvoriacu otvorenú terasu a nahradiť jej chýbajúce strešné drevené trámy.

Až v roku 1970 sa začala prestavba pôvodnej reštaurácie a otvorenej terasy, ktorú podľa projektu Ing. arch. Otta Sedláka a ďalších uskutočnil Mestský stavebný podnik v Žiline. Stavbu dali do užívania Reštauráciám v októbri 1972. Na prízemí otvorili reštauráciu III. cenovej skupiny a na druhom podlaží kaviareň II. cenovej skupiny. V letných mesiacoch poskytovala návštevníkom občerstvenie záhradná reštaurácia na terase. Oproti pôvodnému projektu tak budova značne zmenila svoj vzhľad.Po roku 1990 bola reštaurácia po zániku štátneho podniku Reštaurácie Žilina sprivatizovaná a v rokoch 2004 až 2005 prestavaná do súčasnej podoby na penzión podľa návrhu Ing. arch. Pavla Mikoláša. Ten sa vrátil oficiálne k pôvodnému názvu, ktorý vlastne Žilinčania používali stále, aj keď neoficiálne. Je však zaujímavé, že v projektoch z roku 1963 aj 1969 sa názov Kamélia používa, lebo bol vžitý. Súčasný Penzión Kamélia má po prestavbe 4 apartmány a 11 izieb, reštauráciu, letnú terasu s detským ihriskom a je vyhľadávaným miestom nielen Žilinčanov, ktorí využívajú priľahlý park s dnešným názvom Park Ľudovíta Štúra, v ktorom je umiestnená aj jeho socha.

Zdroj: Peter Štanský a Milan Novák

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA