Rakúsko-uhorská banka

Dom sestier Matky Terezy, Dolný val č. 24Legionárska č. 1

Budovu bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky postavili v roku 1912 v štýle neoklasicizmu na vtedajšej Barošovej ulici (Baross utca). Po roku 1919 to bola Hurbanova ulica č. 27, v súčasnosti Legionárska ulica č. 1 (do roku 1992 Švermova ulica). Budovu projektoval jeden z najvýznamnejší architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert (1846 – 1916). Ten okrem mnohých iných významných stavieb projektoval aj zámok v Bojniciach a časť zámku v Smoleniciach. Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky Československej. Tá v roku 1936 – 1937 uskutočnila nadstavbu budovy o druhé poschodie – byty. Ešte predtým v roku 1936 bola rekonštrukcia budovy a tiež sa v suteréne zabudoval druhý trezor. Pôvodný trezor bol na I. poschodí vľavo v smere od ulice. V trezoroch banky boli od 20. septembra do 6. októbra 1938 ukryté pred agentmi Nemeckej ríše korunovačné klenoty českých kráľov. Po druhej svetovej vojne tu sídlila filiálka Štátnej banky československej, neskôr pobočka Obchodnej banky, úč. spol. a Československej obchodnej banky, a. s. V posledných rokoch pred rekonštrukciou bola budova banky uzavretá a nevyužívaná.

Len ako zaujímavosť možno spomenúť, že české korunovačné klenoty za posledných 600 rokov opustili Pražský hrad síce viackrát, na Slovensko sa však dostali iba jeden raz, a to pre hroziace bombardovanie Prahy počas sporu o Sudety. Preto prezident Beneš prikázal klenoty odviezť. Údajne to bol jeho posledný prezidentský rozkaz. Svätováclavskú korunu, žezlo, jablko, kríž, rúcho a meč odviezli z Prahy dňa 19. septembra 1938 na dvoch autách. Nasledujúci deň už boli klenoty v Žiline, kde ich prevzal František Koupil, prednosta filiálky Národnej banky československej v Žiline. Potom boli klenoty ukryté i v trezore hotela Veľká Fatra v Rajeckých Tepliciach, kam ich odviezol Jozef Kynera zo Žiliny, ktorý vlastnil na Hollého ulici opravovňu áut, garáže a mal aj autodopravu. O tejto prísne utajenej akcii vedeli iba v prezidentskej kancelárii a v najvyššom vedení banky, takže väčšina Slovákov a Čechov dodnes ani netuší, že český národný poklad niekedy opustil Pražský hrad.

Obnova bývalej filiálky rakúsko-uhorskej banky

Do dnešných dní sa na budove zachovalo množstvo umelecko-remeselných detailov. Napríklad pôvodné štuky, kamenárske prvky (schodisko), kované zábradlia, dverové a okenné výplne. Monumentalitu budovy zvýrazňuje symetricky členená fasáda s výraznou tektonikou. Kompozícii dominuje hlavný vstup v strednom osovom rizalite. Celkový dojem je umocnený monochromatickým riešením fasády. Dôvodom stavebných úprav a modernizácie bolo zníženie energetickej náročnosti, morálne, aj fyzické opotrebovanie objektu a a jeho prispôsobenie novej funkcii. Stavebné zásahy do pôvodných reprezentačných priestorov historickej budovy banky sú minimálne. Úpravy sa týkali hlavne otvorených coworkingových miestností. Po pamiatkovom výskume a zdokumentovaní stavu objektu bolo rozhodnuté o reštaurovaní a celkovej obnove fasád, strechy, výplní otvorov, a pôvodných prvkov v interiéri. Architekt mal za úlohu okrem návrhu komplexného architektonického a dispozičného riešenia aj úpravy exteriéru. Ostali zachované oba vstupy do budovy, ktoré doplnila rampa pre imobilných z dvorovej časti. V suteréne pribudli hygienické miestnosti pre návštevníkov a stavebné práce boli rozšírené o čiastočnú sanáciu zvlhnutého obvodového muriva. Na nadzemných podlažiach sú flexibilne usporiadané kancelárie, kaviareň, coworkingové a eventové priestory. Napriek modernému zariadeniu pracovísk ostáva aj v kanceláriách dominantným prvkom pôvodná stavebná esencia. Honosný „bankový“ charakter stavby ostal zachovaný, pričom sa podarilo vyzdvihnúť jeho historickú hodnotu.

Objekt po obnove, ktorá prebiehala v r. 2015 - 2017, slúži ako moderné kancelárske a coworkingové centrum.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský

Viac informácií o obnove bývalej filiálky rakúsko-uhorskej banky sa dozviete na archinfo.sk.

Fotogaléria:
Obr. 1, 2, 3, 4, 5 - Budova banky po rekonštrukcii. Zdroj: Lukáš Macek
Obr. 6 - Československá obchodná banka a.s. Zdroj: Jozef Feiler
Obr. 7 - Žilinská banka na dobovej fotografii. Zdroj: archív autorov

Pamiatku môžete navštíviť
interiér
exteriér počas prehliadky organizovanej TIK mesta Žilina.

Poloha pamiatky na mape: B4

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA