Privilégium pre Slovákov

Radnica mesta Žilina, Mariánske námestie 1

Privilégium Ľudovíta I. Veľkého z roku 1381 pre Slovákov žijúcich v Žiline je prvým písomným dokumentom o národnom povedomí slovenského obyvateľstva na našom území, a zároveň aj prvým dokladom o takomto prejave národného uvedomenia sa v strednej Európe. Kráľ týmto privilégiom potvrdil Slovákom rovnaké zastúpenie v dvanásťčlennej mestskej rade ako mali predstavitelia nemeckej národnosti, ktorí nemali síce početnú prevahu v meste, ale skôr významnejšie ekonomické postavenie ako ostatní obyvatelia Žiliny. Vlastným podnetom k vydaniu Privilégia bola sťažnosť zástupcov obyvateľov slovenskej národnosti zo Žiliny priamo kráľovi Ľudovítovi I. pri jeho návšteve mesta začiatkom mája roku 1381. Títo sa sťažovali, že nemeckí mešťania nerešpektujú starú obyčaj a nechcú ich ako predstaviteľov slovenskej národnosti pripustiť za členov mestskej rady. Kráľ sťažnosť posúdil, preskúmal a zistil, že slovenskí obyvatelia Žiliny mali toto právo od dávnych čias a pritom tvoria ešte aj väčšinu obyvateľov nielen v meste, ale aj v jeho okolí. Napokon svoje povinnosti voči kráľovstvu si plnia tak isto ako aj mešťania nemeckej národnosti.

Uvedenie privilégia do života mesta nebolo také jednoduché ako by sa zdalo, keďže ho nariadil priamo kráľ Uhorska. Boj o jeho naplnenie trval dlho, až do 40. rokov 15. stor. Žilinskí mešťania si v roku 1431 vyžiadali od Turčianskeho konventu v Kláštore pod Znievom vyhotovenie hodnoverného odpisu privilégia, pretože počas pobytu husitských vojsk v Žiline v septembri 1431, kedy bolo mesto veľmi poškodené, sa poškodil originál listiny z roku 1381. Turčiansky konvent prepísal a potvrdil hodnovernosť privilégia aj jeho pravosť. A tak sa nakoniec tento dokument zachoval až do dnešných dní, kým originál sa stratil, alebo bol zničený pri niektorom z mnohých ďalších požiarov mesta. K naplneniu privilégia došlo nakoniec až po ďalšom pobyte husitských vojsk v Žiline na prelome rokov 1433-1434, kedy nastal výrazný úbytok nemeckého patriciátu a mesto nadobudlo čisto slovenský charakter.

Osobná návšteva uhorského kráľa v Žiline je dôkazom, že išlo o veľmi vážny spor medzi dvoma skupinami mešťanov v prostredí významného obchodného, remeselného a právneho centra širšieho okolia severozápadného Slovenska. Kráľ Ľudovít I. nazývaný aj Veľký, bol synom uhorského kráľa Karola I. Róberta z rodu Anjouovcov a Alžbety Piastovskej. Narodil sa 5. marca 1326 a zomrel 10. septembra 1382. Kráľom Uhorska sa stal v roku 1342 a Poľska v roku 1370. Prívlastok Veľký si získal nielen výbojmi, ktorými rozšíril svoju moc od pobrežia Baltického mora až k Jadranu, ale tiež aj podporou kláštorov ako centier kultúry a vzdelanosti v celej krajine aj založením prvej univerzity v Päťkostolí.

Listina s textom Privilégia pre žilinských Slovákov sa nachádza v Štátnom okresnom archíve v Žiline a je písaná gotickou kurzívou na pergamene o rozmere 410 x 175 x 40 mm. Spečatená je privesenou voskovou pečaťou Turčianskeho konventu s obrázkom Madony. Privilégium je zároveň aj dokladom, že tunajší Slováci sa výraznou mierou podieľali na vzniku a rozvoji mesta a zároveň slúži najmä ako svedectvo národného povedomia celého slovenského národa. Avšak početnosť určitého etnika v stredoveku neznamenala aj rovnakú účasť na právach. Pri nich bolo smerodajnejšie majetkové rozvrstvenie obyvateľstva a tam, kde boli iba dve národnosti v meste nadobudli sociálne rozpory charakter národných bojov.Síce menej početný, ale majetkovo silný nemecký patriciát nechcel dovoliť, aby do rozhodovania o správe mesta hovorili aj slovenskí mešťania, ktorí však vzhľadom na svoje rovnaké povinnosti chceli mať aj rovnaké práva. Preto listina Ľudovíta I. zo 7. mája 1381 je výrečným dôkazom tunajších pomerov, ale zároveň aj dokladom sily a sebavedomia slovenských mešťanov v Žiline, keď mali odvahu domáhať sa svojich práv priamo u panovníka. Už pri rozbore listiny vyšlo najavo, že v skutočnosti tu nešlo o privilégium v pravom slova zmysle, ale skôr o súhlas, aby bolo rovnaké zastúpenie v mestskej rade, ale jeho prípadné nedodržiavanie neprinášalo žiadne prísne sankcie a preto sa zrejme aj stávalo, že nebolo vždy dodržiavané. Preto aj mierna formulácia listiny naznačuje, že postavenie nemeckého patriciátu bolo v Žiline veľmi silné, aj keď požiadavka slovenských mešťanov bola isto oprávnená. Takáto mierna formulácia stačila žilinským Slovákom aj v roku 1431, lebo ešte aj vtedy bolo postavenie nemeckých mešťanov značné bez ohľadu na to, že posledný záznam v Žilinskej knihe v jazyku nemeckom pochádza z roku 1429. Nepriamym dôkazom o prevahe slovenského etnika v Žiline v polovici 15.stor. je aj to, že si už nedali opätovne potvrdzovať svoje nároky na paritné zastúpenie v mestskej rade, keďže sa to už stalo samozrejmosťou a slovenský živel v meste nadobudol úplnú prevahu.

Preklad latinského textu znie: „My Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atd. Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina z jednej strany medzi nimi a z druhej strany našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do mestskej rady v rovnakom počte (Nemci a Slováci), ale teraz spomenutí Nemci, mešťania a hostia zo spomenutej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk aj udelené výsady. Pretože oni (Slováci) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom pre nich ustanovených aj tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (Slováci) poprosili náš Majestát, aby sme im pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa od nich pri platení dávok, daní ani v poskytovaní služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany, mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred (Latinskou) bránou roku Pána 1381.“

V roku 600. výročia udelenia Privilégia pre žilinských Slovákov sa konala v dňoch 8. - 12. júna 1981 v Moteli v Strečne medzinárodná konferencia venovaná národnostným pomerom slovenských miest, z ktorej bol vydaný zborník: Národnostný vývoj miest na Slovensku do roku 1918, v rozsahu 272 strán. Pri 620. výročí vydania privilégia sa konala Konferencia na Starej radnici a vyšiel z nej súbor prednášok pod názvom: Žilina v slovenských dejinách, Zborník z vedeckej konferencia k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina 7. mája 2001, v rozsahu 124 strán. Na budove Starej radnice bola už v roku 1981 umiestnená pamätná tabuľa s obrazom Privilégia, a potom bola opäť obnovená 3. 12. 1993. Význam Privilégia pre žilinských Slovákov bol ocenený aj tým, že bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Doteraz patrí k najdôležitejším dokladom národného povedomia tunajšieho slovenského obyvateľstva. Len ako príklad uvedieme, že podobné privilégium získali Česi v Prahe v roku 1413 a Maďari v Budapešti až v roku 1436. Ako vidieť, nemecký patriciát bol v strednej Európe silný. Vo väčšine stredovekých miest sa ho nepodarilo prinútiť k paritnému zastúpeniu iných národností v mestských radách.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA