Priemyselná výstava v Žiline

Priemyselná výstava v Žiline

Najvýznamnejšou výstavnou akciou hospodárskeho charakteru v dejinách mesta Žiliny bola Priemyselná výstava (Iparkiállitás Zsolna). Žilina nebola vybraná pre tento účel náhodne. Vďačila za to najmä geografickej polohe ešte umocnenej dobudovaním železničnej siete, či sa už jednalo o postavenie Košicko - bohumínskej železnice v 70. rokoch 19. storočia alebo  dokončenie Považskej železnice v roku 1883. Svoju úlohu zohral aj dostatok pracovných príležitostí v regióne a príliv finančného kapitálu nevyhnutného k rýchlemu rozvoju priemyslu. Nezanedbateľným prvkom v hospodárskom živote mesta boli aj remeselníci združení v živnostenskom spoločenstve, ktoré malo v roku 1903 268 riadnych členov, 406 tovarišov a 169 učňov. A práve Spolok pre podporu a rozvoj priemyslu a živností, označovaný ako Živnostenské spoločenstvo v Žiline, prišiel v roku 1901 s myšlienkou usporiadať Priemyselnú výstavu. Na schôdzi spoločenstva v januári 1902 už bol vymenovaný Prípravný výbor výstavy. Za jeho predsedu  bol zvolený žilinský hlavný slúžny Štefan Rudnay, výkonným riaditeľom sa stal Július Grün. Patronát nad podujatím prevzal trenčiansky župan Gejza Ostrolúcky. Výstava mala mať pôvodne miestny charakter. Obrat nastal na zasadnutí stáleho výboru v máji 1902, kedy sa rozhodlo, že výstava bude mať hornouhorský rozmer a zahrnie vystavovateľov z Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej župy. Táto zmena sa stretla s podporou Budapešti. Ministerstvo hospodárstva vyčlenilo na prípravu výstavy 15 000 korún. Okrem spomínanej čiastky sa podarilo vyzbierať ďalších 7 500 korún. (Mesto Žilina venovalo 3 000 korún, žilinská súkenka 1 000 korún).

Príprava a priebeh výstavy

V roku 1903 sa rozbehli prípravné práce na výstave naplno. V priebehu niekoľkých mesiacoch vybudovali v areáli na Strelnici (dnešný športový areál pri Váhu) úhľadné výstavisko. V čase finišujúcich prác však prišla nečakaná pohroma. Rozvodnený Váh zalial celé výstavisko, dolné mesto, súkennú fabriku, mnohé obce i železnicu. Organizátori sa ihneď pustili do odstraňovania následkov povodne, čo sa im nakoniec aj podarilo. Výstava bola otvorená 1. augusta 1903. Na slávnostné otvorenie výstavy prišiel do Žiliny  minister obchodu Lajos Lang
Na výstavisku s rozlohou približne 10 ha bolo postavených 25 pavilónov, zväčša drevených, a iné objekty. Najväčší bol pritom hlavný priemyselný pavilón, v ktorom sa prezentovala väčšina živnostníkov a drobných podnikateľov. Niektorí väčší vystavovatelia,  napr.  Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a pokrovce zo Žiliny, cementáreň v Lietavskej Lúčke,  Košicko - bohumínska železnica, martinský pivovar, schreiberovské sklárne z Lednických Rovní, bryndziareň Petra Makovického z Ružomberku, kožušníci Peter Holéci a Matej Kostolný z Liptovského Mikuláša, kníhtlačiareň Biel a Jellinek zo Žiliny a ďalší, mali postavené samostatné pavilóny. Na výstave nechýbalo občerstvenie, kultúra i zábava. 
Podľa katalógu výstavy sa jej zúčastnilo 353 vystavovateľov, ktorí boli rozdelení do 14 skupín podľa profesijného zamerania: I. skupina - drevo a nábytkársky priemysel, II. kovopriemysel, III. pradiarensky a tkáčsky priemysel, IV. odevný priemysel, V. kožiarsky priemysel, VI. priemysel kameňa a hliny, VII. spotrebný a potravinársky priemysel, VIII. chemický priemysel, IX. rozličný tovar, X. hospodárske stroje a nástroje, XI. dopravné a osvetľovacie prostriedky, XII. domáci  priemysel, XIII. práce tovarišov a učňov, XIV. záhradníctvo.  Najviac - 86  vystavovateľov -  bolo práve zo Žiliny. 
Propagáciu výstavy zabezpečovala firma Armina Nurnbergera zo Žiliny a knihtlačiareň Biel a Jellinek zo Žiliny. Fontány boli dielom žilinského kamenára Janičeka a sadové úpravy robila firma Mauthner z Budapešti.

Významní vystavovatelia
Pozornosť návštevníkov pútal napr. pavilón kožušín firmy Peter Holéci a syn z Liptovského Sv. Mikuláša (táto firma zamestnávala v časoch svojej najväčšej slávy až 120 robotníkov, zanikla v roku 1922), ďalej pavilón Turčianskeho pivovaru, účastinnej spoločnosti z Turčianskeho Sv. Martina, prípadne nitriansky pivovar, ktorý patril medzi 44 vystavovateľov, ktorým bolo udelené najvyššie ocenenie - veľký čestný diplom. Obľúbeným miestom pre návštevníkov bol i stánok likérky firmy Móric Ripper a synovia. Bola založená v roku 1873 a patrila k najstarším podnikom tohto druhu na Slovensku. Vo vlastnej pálenici vyrábala jemné druhy likérov ako bola napr. Borovička, Slivovica, Brandy. Veľmi obľúbenou sa stala i Ripperova medicinálna borovička a Ripperovka, žaludkové medicinálne horké. Likéry tejto firmy boli vyhľadávané nielen v Žiline, ale získali si obľubu i vo vzdialenejších miestach.
Vystavovateľom udeľovali tieto hlavné ocenenia: 1. veľký čestný diplom, 2. strieborná medaila Krajinského priemyselného spolku, 3. bronzová medaila Krajinského priemyselného spolku a 4. výstavná medaila s diplomom. Ocenenie dostali prakticky všetci vystavovatelia. Veľký čestný diplom získalo 44 zúčastnených. Striebornú medailu získalo 61 vystavovateľov. Ostatní dostali bronzové medaily Krajinského priemyselného spolku a výstavné medaily. K oceneniam treba ešte poznamenať, že 15 zúčastnení vystavovali mimo súťaž.
Množstvo predmetov z najrozmanitejších druhov remesiel i priemyslu si tak malo možnosť pozrieť v období od 1. augusta do 15. septembra 1903, kedy sa  brány výstaviska zatvorili,  takmer  60 000 návštevníkov.

Zdroj: M. Mrva

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA