Počet metrov štvorcových, na ktorých sa stála Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky

Tento rok si pripomíname 130. výročie, odkedy sa začala písať história najväčšieho a najmodernejšieho textilného podniku na Slovensku a neskôr aj v celom Uhorsku:

V roku 1890 kúpil veľkopriemyselník z Brna Karol Löw od mesta Žilina pozemok pri Váhu s rozlohou 297 306 metrov štvorcových. Ako výhodu, že postaví továreň na výrobu súkna, mu mesto odpustilo platenie daní na dobu 15 rokov. So stavbou sa začalo v máji 1890 a už v roku 1891 „súkenka“ produkovala svoje prvé výrobky. V továrni bolo šesť parných kotlov a dva parné stroje na pohon zariadení pomocou transmisných hriadeľov. V roku 1895 zamestnávala továreň 850 pracovníkov. Ročne spracovali 685 000 kg vlny, ktorá bola nielen z okolia Žiliny, ale aj z cudziny. Továreň z nej vyrábala látky, plyše, prikrývky a koberce.

V rokoch pred prvou svetovou vojnou bola fabrika podľa množstva výroby v peňažnej hodnote najväčším textilným závodom nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku. Mala 1600 zamestnancov a kapacita strojov dosahovala 1200 konských síl. Počas prvej svetovej vojny fabrika napredovala aj vďaka štátnym objednávkam na vojenské súkno pre takmer celú rakúsko-uhorskú armádu.

V roku 1916 už mala prvú parnú turbínu „Ganz“ s výkonom 600 kW. Pôvodný transmisný pohon textilných strojov s dvoma parnými strojmi postupne nahrádzali elektromotormi cez transmisie. Dokúpili ďalšie dve turbíny, a tak sa stali nielen sebestační vo výrobe elektrickej energie, ale zásobovali elektrickou energiou aj priľahlé obytné domy a dokonca začali spolupracovať s verejnou sieťou v meste.

V roku 1931 viac ako polovica textilnej výroby bola určená na export. V tej dobe sa vyrábali tiež „anglické látky na šaty“ a fabrika sa orientovala najmä na anglický trh. V roku 1939 továreň prešla pod slovenské vedenie a odišli z nej Česi a cudzinci. Prokuristom sa stal Karol Damiclis. V roku 1940 boli členmi správy aj Tomáš Ružička, žilinský prelát a advokát Vojtech Tvrdý.

V apríli 1944 zasiahol továreň veľký požiar. Obnovu požiarom zničených objektov zabezpečovala firma Kotzian a Werner. Na fabriku sa v roku 1945 uvaľuje národná správa, správcami sú Anton Wolfan, Ernest Gescheidt a Anton Žídek. Od 1. januára 1946 sa továreň premenovala na „Slovena, slovenské vlnárske závody, národný podnik Žilina“. V rokoch 1949 - 1964 bola Slovena vedúcim podnikom celého vlnárskeho priemyslu na Slovensku. Po roku 1989 prešiel podnik do rúk zahraničného kapitálu a výroba sa v ňom utlmila.

Závod Slovena mal výraznú zásluhu na rozvoji regiónu severozápadného Slovenska a to nielen pri rozvoji priemyslu ale aj kultúry a športu. Práve Slovena bola prvým sponzorom športovcov po II. svetovej vojne v Žiline. Pod jej menom pôsobili viaceré oddiely futbalu, volejbalu a iných druhov športov v najvyšších celoštátnych súťažiach.

Spracované podľa autorov: P. Groma, M. Novák, P. Štanský.

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA