Pltníctvo

Pltníctvo

Patrí na Slovensku medzi najstaršie ľudské činnosti. Zvlášť to platí na hornatom severozápadnom Slovensku, kde v minulosti dominovali lesy, a teda bol i dostatok dreva. Významnú úlohu pri rozvoji pltníctva v našom regióne zohrávala rieka Váh. I keď hĺbka koryta Váhu bola premenlivá, rieka vytvárala veľmi dobré podmienky na splavovanie dreva. Dreva tu bol  dostatok a prakticky nebolo rodiny, kde by sa aspoň jeden člen nevenoval drevorubačstvu.
Už prví osadníci využívali rieku Váh ako dopravnú tepnu pravdepodobne od 10. storočia a je možné, že už vtedy používali plť ako spôsob prepravy dreva i ako plavidlo. Žiaľ, nezachovali sa nám pamiatky z najstarších dôb. Predpokladá sa však, že prvotnú plť tvorili tri až štyri kmene pospájané pásmi kôry. Riadili ju dvaja chlapi pomocou dlhých drevených žrdí.

Rozvoj pltníctva
Od 12. storočia nastáva prudký rozvoj pltníctva. Postupne sa  pracovníci v tejto oblasti začali deliť podľa druhu činnosti, ktorú vykonávali. Ich práca bola závislá na rieke Váh. Keď bol nedostatok vody, jednoducho rieku zahatali drevenou hrádzou, a keď bolo treba splavovať plte, voda sa naopak pustila. V 17. storočí už boli tieto hrádze kamenné. K výraznému obmedzeniu pltníctva došlo po vybudovaní železníc koncom 19. storočia a najmä v prvej tretine 20. storočia, kedy sa preprava dreva, ale i osôb a tovaru realizovala prostredníctvom vlakového transportu. V Žiline sa sústreďovali plte do "prístavov", ktoré boli napr. v Považskom Chlmci, pri Mojšovej Lúčke, pri Hričove a na rieke Kysuci pri Kysuckom Novom Meste. Zvlášť dôležitým centrom pltníkov bol Považský Chlmec, a to najmä preto, že sa tu na sútoku Kysuce a Váhu stretávali pltníci splavujúci tieto rieky.

Preprava tovaru, dreva a ľudí
Pltníci privážali so sebou nielen drevo, ale i ľudí a tovar, a preto sa v Považskom Chlmci vytvoril už v 17. storočí skutočný riečny prístav. V dobových dokumentoch sa spomína v tejto lokalite i známa krčma, ktorú  nazývali pltníckou krčmou. Plťou sa prevážali i ďalšie komodity ako soľ, kože, kožušiny, med, výrobky olejkárov a šafraníkov, z potravín to bola najmä bryndza, rôzne druhy ovčieho syra, živé ryby a pod. Z okolia Žiliny plťami prevážali známu žilinskú kapustu, lesné maliny z Rajeckej doliny, produkty kožiarov z Rajca, či výborný ovčí syr z Varína, Techovej a Čičmian.
Miestni pltníci prepravovali najmä drevo, pretože tu bol dostatok spracovateľov dreva, ktorí ho potrebovali na svoju výrobu. Keď v Žiline vznikla továreň na spracovanie celulózy, stala sa ihneď dominantným odberateľom dreva a zároveň akýmsi záchrancom tradícií pltníctva v Žiline a jej okolí. Výstavba priehrad po 2. svetovej vojne už neumožňovala splavovanie pltí, a tak dnes na tieto tradície už len v krátkom úseku medzi Vrútkami a Strečnom nadväzujú strečnianski pltníci prevážajúci turistov v prekrásnom prírodnom prostredí medzi dvomi hradmi. 

Zdroj: M. Mrva a TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry)

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA