Vitajte na oficiálnom turistickom portáli mesta Žiliny
Mestský pivovar existoval v Žiline už v 17. storočí. Už vtedy bolo žilinské pivo také vychýrené, že sám uhorský palatín ho nechal doviezť do vtedajšieho hlavného mesta Prešporka. V r. 1658 palatín požiadal "Žilincov", aby mu poslali 300 vedier piva. Pivo sa používalo i na obdarovanie rôznych hodnostárov. Tak napríklad mesto Žilina r. 1661 darovalo Mikulášovi Wesselényimu 1 teľa a 2 sudy piva.
Mesto Žilina nemalo právo variť pivo. Toto právo mali len majitelia tých domov v meste, na ktoré sa toto právo vzťahovalo. Za varenie piva sa vyberali poplatky, vyberal ich mestský úradník nazývaný mladší kuchynský (junior cullinaris). V Žilinskej mestskej sladovni sa vyrábal slad a varilo sa pivo pre potreby mesta. V mestskej sladovni si pivo príležitostne varili aj ďalší hospodárski úradníci mesta. Pivo navarené v mestskej sladovni sa v 2. polovici 17. storočia čapovalo najmä v Oščadnici. Po r. 1730 si žilinskí mešťania zriadili svoj vlastný výčap piva. Žilinskí sladovníci mali svoj samostatný cech. Artikuly, t.j. nariadenia pre ich cech, pochádzajú z roku 1671. V polovici 18. storočia malo právo variť pivo v Žiline 147 žilinských mešťanov. Toto právo sa v Žiline zachovalo do 19. storočia.
Vychýrené žilinské pivo
O žilinskom pive sa vo svojom vlastivednom diele "Historické a zemepisné vedomosti o súčasnom Uhorsku" zmieňuje i slávny slovenský polyhistor Matej Bel, v 18. storočí najznámejší uhorský vedec v Európe. Doslova uvádza: "po vynikajúcom trenčianskom pive, ktoré sa na pltiach dopravuje do Komárna, Budína i Pešti, je najlepšie pivo žilinské...". Koncom 19. storočia sa už varenie piva nespomína. V tých časoch zrejme žilinský pivovar prestal pracovať. Schátralá budova pivovaru, ktorá sa nachádzala pod dnešnou balustrádou, bola okolo roku 1925 zbúraná. Dnes ju pripomína len názov ulice - Pivovarská.
Zdroj: TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry; autor: G. Krušinský).
