Pamiatky v centre mesta

Centrum  Žiliny tvoria dve námestia: Námestie Andreja Hlinku a Mariánske námestie, ktoré s priľahlými uličkami bolo v roku 1987 vyhlásené  za  Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Nachádza sa tu niekoľko historických objektov, ktoré vám odporúčame navštíviť.

Katedrála Najsvätejšej Trojice

Je jedným z najvýznamnejších a najstarších objektov v meste. Kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter. Samotne stojacou zvonicou tohto kostola, ktorá pripomína známe talianske mestské zvonice – kampanily – je tzv. Burianova veža.

Babuškov (Makovického) dom

Dom postavený v historizujúcom slohu patril rodine Babuškovcov. V rokoch 1894 – 1904 v ňom pôsobil MUDr. Dušan Petrovič Makovický, slovenský národovec a osobný lekár ruského spisovateľa L. N. Tolstého.
V súčasnosti tu má sídlo Krajské kultúrne stredisko v Žiline a Krajská hvezdáreň v Žiline.

Stará radnica

Žilinská radnica sa prvýkrát spomína v roku 1508. Budova (s pôvodnými gotickými pivnicami) prešla viacerými stavebnými úpravami – od pôvodnej gotickej cez renesančnú až po súčasnú, ktorá vznikla po asanácii nadzemných častí budovy v roku 1890.

Mariánske námestie

Mariánske námestie predstavuje historické srdce Žiliny, v roku 1987 bolo vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka štvorcovému pôdorysu (cca 100 x 100 m) a laubniam s arkádami vytvára neopakovateľnú atmosféru, jedinečnú svojho druhu na Slovensku.

Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola a kláštor

Kostol vybudovali jezuiti, ktorí prišli do mesta okolo roku 1654. Dvojvežový rímskokatolícky kostol postavili v barokovom štýle ako jednoloďový. Kláštor má tri podlažia. Pivnice pod kostolom a kláštorom sú kamenné.

Dom umenia Fatra (Grand Bio Universum)

Secesná budova, ktorú postavil Rufinus Stejskal v roku 1921 ako kino a divadlo s názvom "Grand Bio Universum". 3.  1. 1922 sa tu konala celoštátna premiéra prvého slovenského hraného filmu "Jánošík". Dnes je sídlom Štátneho komorného orchestra Žilina.

Neologická synagóga

Židovská náboženská obec v Žiline si v rokoch 1930 – 1931 postavila novú synagógu podľa projektu berlínskeho architekta Petra Behrensa. Funkcionalistická architektúra s maurskými prvkami zaraďuje synagógu medzi ojedinelé stavebné pamiatky na Slovensku.

Rosenfeldov palác

Rosenfeldov palác bol postavený v roku 1907 ako zmenšená napodobenina viedenského zámku Belveder podľa projektu architekta Mikuláša Rautera. Patrí medzi najkrajšie secesné pamiatky na Slovensku. 

Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) a kláštor

Kostol sv. Barbory je prvou barokovou stavbou sakrálneho charakteru v Žiline. Kostol s kláštorom postavili v roku 1731 členovia rádu Menších bratov Františkánov.

Považská galéria

Po uzákonení štátneho žandárstva v Uhorsku v roku 1881 začala v Žiline pôsobiť žandárska stanica so širšou právomocou až do zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918. V roku 1911 pre potrebu žandárov v Žiline postavili pomerne rozľahlú budovu podľa projektu staviteľa Karola Kocha z Budapešti.

Námestie Andreja Hlinku

Námestie Andreja Hlinku sa nachádza pod Kostolom Najsvätejšej Trojice (Katedrálny chrám) v priestore pôvodného koryta Váhu, ktoré Žilinčania premenili na polia. Neskôr polia nahradila dláždená plocha námestia, do ktorého ústi osem ulíc. Najvýznamnejšou z nich je Národná ulica

Remeselnícky dom

Budovu začal stavať Žilinský priemyselný zbor. Objekt uviedli do prevádzky v roku 1910. Neskôr na budove bol nápis "Remeselnícky dom Gabriela Barossa". Na priečelí budovy je jeho socha a na stranách pod vežičkami sa nachádzajú dva reliéfy so 17 postavami, ktoré znázorňujú jednotlivé remeslá.

Evanjelický kostol a. v.

Evanjelici nemali dlhé roky  vlastný kostol. Zmena nastala v roku 1921, kedy do mesta prišiel farár Fedor Ruppeldt. V 1934 roku  vypísali architektonickú súťaž, v ktorej vyhral návrh architekta Milana Harminca.

Bytový dom SKELET

Bytový dom SKELET bol postavený v rokoch 2004 - 2005. Projekt bol výsledkom hľadania nového prístupu v otázke miesta súčasnej architektúry v historickom prostredí. Autorka stavby Ing. arch. Ľubica Koreňová za svoje dielo získala v roku 2006 dve najvyššie slovenské ocenenia za architektúru.

Žilinská reálna škola

Pre potreby Uhorskej kráľovskej štátnej reálnej školy postavili v rokoch 1910 – 1912 novú budovu na spojnici ulíc J. M. Hurbana a Legionárskej v štýle maďarskej secesie. Momentálne je budova prázdna, učebne aj Vydavateľstvo EDIS, ktoré tu sídlilo, sa presťahovali do areálu Žilinskej univerzity na Veľký diel.

Mestské divadlo (Reprezentačný dom)

Budovu divadla postavili v rokoch 1942 – 1944 ako Reprezentačný dom Žiliny aj ako cirkevnú školu v štýle talianskeho neoklasicizmu. Od roku 1950 tu pôsobilo divadlo pod rôznymi menami a mestské základné aj stredné školy. Od roku 1991 je to opäť Mestské divadlo.

Meštiansky dom (Dom s latinským textom)

Na dome sa nachádza originálny latinský nápis: NON NOBIS, DOMINE, AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA PSAL (TERIUM, alebo MUS) CXIII, čo v preklade znamená - Nie nám, Pane, ale Tebe patrí sláva a víťazstvo. Kniha žalmov, alebo Žalm 113.

Uhorské kráľovské ministerstvo orby

Jednou z najkrajších eklektických budov na rohu Národnej a Milcovej ulice je budova, v ktorej pôvodne sídlila pobočka Uhorského kráľovského ministerstva orby – poľnohospodárstva. Na dome je pamätná tabuľa na pamiatku pôsobenia Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline.

Kráľovský okresný súd

V roku 1906 postavil podnikateľ Július Grün na rohu dnešných ulíc Národná a Milcova veľkolepú eklektickú budovu pre potreby Kráľovského okresného súdu v Žiline. Po roku 1990 došlo k viacerým úpravám budovy, ktorá sa využíva stále na obchodné i kancelárske účely. V priestore bývalej väznice vznikol hotel Majovey.

Vykopalov dom na Kálove

V dome č. 3 na Kálove žil známy žilinský fotograf Ján Vykopal. Budova je postavená v secesnom slohu a patrí k najkrajším secesným stavbám Žiliny. Budova je známa najmä svojou neobyčajne zaujímavou fasádou, na ktorej dominuje mozaika ženskej postavy, pripomínajúca kresby českého maliara Alfonsa Muchu.

Socha Immaculaty

Uprostred Mariánskeho námestia sa nachádza baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty na podstavci s reliéfom sv. Floriána, patróna požiarnikov. Sochu postavili v roku 1738 na počesť zavŕšenia rekatolizácie v meste.

Dom Štefana Kucháreka

Na mieste dnešného secesného domu bol od 18. storočia prízemný dom patriaci v roku 1849 rodine Ondreja Smutného, bývali tu 4 osoby. Tento dom na Dolnom vale – Valata inferior mal číslo 210 v prvom zozname všetkých domov v Žiline z roku 1849. Mal len jednu izbu a jednu komoru – kuchyňu.

Štátna uhorská dievčenská meštianska škola

V priestore majera miesto hospodárskych budov a ostatných domov v roku 1912 sa začala budovať Štátna uhorská dievčenská meštianska škola. Od roku 2003 bola škola transformovaná na cirkevnú školu.

Dom Sestier Matky Terezy

Dom vznikol ako novostavba na začiatku 20. stor. v eklektickom slohu. Predstavuje typ mestského nájomného domu s pavlačou. Z umelecko-historického hľadiska a hľadiska architektúry je zaujímavá uličná fasáda s romantizujúcimi eklektickými prvkami.

Folkmanov dom

Na rohu ulíc Bottova a Radničná sa nachádza jeden z najznámejších domov mesta, ktorý starí Žilinčania nazývajú Folkmanovský, pretože dlhé roky patril známemu žilinskému hotelierovi Pavlovi Folkmanovi. Charakterizuje ho ojedinelá medená vežička, na ktorej je medená zástavka s dátumom 11. august 1886.

Rakúsko-uhorská banka

Budovu bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky postavili v roku 1912 v štýle neoklasicizmu na vtedajšej Barošovej ulici (Baross utca). Budovu projektoval jeden z najvýznamnejší architektov Uhorska Jozef Hubert. Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky Československej.

Katolícky dom

Katolícky dom postavili v rokoch 1925 – 1926 v štýle neoklasicizmu. Na štíte fasády je umiestnený dvojkríž, štátny znak Slovenska s plastikami dvoch orlov. Nad vchodom do budovy osadili plastiky dvoch žien symbolizujúcich hudobné a divadelné umenie a na fasáde pamätnú tabuľu.

Bacherova vila

Mestskú vilu na rohu Hodžovej a Hurbanovej ulice postavil známy žilinský advokát Ján Milec v 90. rokoch 19. storočia. Od 12. decembra 1918 v budove sídlil minister s plnou mocou pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár a jeho úrad, ktorý v podstate predstavoval slovenskú vládu.

Parné kúpele Petrovský

Budovu v secesnom štýle postavili v roku 1924 a v tom období to boli jedny z mála verejných kúpeľov mimo Bratislavy. Firma Petrovský a syn postavili aj prízemnú budovu čistiarne bielizne „Továreň na pranie a chemické čistenie“

Rímsko-katolícky chudobinec

Dom, známy aj ako „pavlačový“ dom, postavilo Mesto Žilina podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera v roku 1931, ako ubytovňu chudobnejších obyvateľov Žiliny a boli tu tiež aj sociálne byty.

Starý cintorín v Žiline

Mestský cintorín – terajší starý cintorín bol zriadený v roku 1707 a v roku 1898 bol ešte rozšírený. V priestore cintorína sa pochovávalo už od roku 1697, kedy mesto postihla morová epidémia a 150 zomrelých museli pochovať mimo mesta.

Budova dnešnej expozitúry Prima Banky

Objekt patrí k najpozoruhodnejším ukážkam secesnej architektúry Žiliny, ktorá vznikala v prvých dvoch desaťročiach 20. stor. Dom ovplyvnený secesiou postavil staviteľ pre obchodníka so železom Benö Mahrera.

Meštiansky dom - Knihárska dielňa Lidy Mlichovej

Knihárska dielňa Lidy Mlíchovej tu sídli od roku 1994. Dielňa úspešne nadväzuje na tvorbu otca súčasnej majiteľky Jána Vrtílka, ktorý v Žiline tvoril od roku 1928. Obidvaja získali rad cenných celoslovenských i medzinárodných uznaní za svoju knihársku tvorbu.

Burianova veža

Osud Burianovej veže je spojený s menom majiteľa hradu Strečno v rokoch 1526-1529 Buriana Svetlovského z Vlčnova, ktorý vtedy bol aj dedičným richtárom Žiliny. Vybudovanie Burianovej veže spadá do obdobia asi troch rokov. Nemožno však vylúčiť, že ju dostavalibratia Podmanickí - Ján a Rafael.

Lombardíniho dom

Pôvodne renesančný jednoposchodový dom, v ktorom býval žilinský historik a právnik Alexander Lombardini. Dom, v ktorom žil iba krátko, nesie nielen jeho meno, ale má tu aj novú expozíciu venovanú životu a dielu tohto významného žilinského rodáka.

Národná ulica

Vznikla až na konci 19. a začiatkom 20. stor. Spájala stanicu Košicko-bohumínskej železnice s mestom. Pôvodne sa volala Kossuthova, potom T. G. Masaryka, Andreja Hlinku, SNP (1945-1990) a teraz Národná.

Hotel Dubná Skala

Budovu v secesnom štýle, v ktorej sa dnes nachádza Boutique Hotel Dubná Skala****, postavil v rokoch 1906 až 1913 Jozef Karas pôvodne ako dvojpodlažný dom na mieste drevených a hlinených domov. Jozef Karas sa zaoberal predajom liehovín a prevádzkoval aj reštauráciu.

Hotel Polom

Henrich Rémi kúpil pozemok oproti železničnej stanici, na ktorom mu firma postavila v roku 1907 krásny secesný dvojpodlažný hotel Rémi. Znárodnili ho v roku 1950 a následne ho v roku 1951 premenovali na PolomJeho rozsiahla rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1951.

Balustráda a Socha sv. Cyrila a Metoda

V tomto priestore sa pred 100 rokmi nachádzal svah riečnej terasy Váhu, na ktorom bol cintorín, fara a farská záhrada ohradená kamenným múrom. Múr bol zbúraný v roku 1869 pre zlepšenie priechodu medzi kostolom a školou.

Obytný dom A. Jescha na Námestí požiarnikov

Stavbu projektovali a aj stavali majitelia domu. Celková dĺžka domu je 20 metrov a je v tvare písmena V. Dom bol v roku 2008 pre svoje architektonické stavebné hodnoty zapísaný do zoznamu pamätihodností mesta Žilina pod číslom 07.

Okresná nemocenská poisťovňa

Pôvodne trojpodlažná budova „nemocenskej poisťovne“, ktorú poznajú Žilinčania najmä pod názvom „bratislavská poliklinika“ alebo „nemocenská“, bola postavená v rokoch 1923 až 1924. V roku 2000 získalo budovu neštátne zariadenie poliklinického typu KRANKAS s. r. o.

Budova železníc z režnej tehly na Hviezdoslavovej ulici

Objekt, v ktorom je dnešný Penzión PARS, patril do železničiarskej kolónie postavenej po roku 1870, keď sa Žilina stala zastávkou novovybudovanej Košicko-bohumínskej železnice. Celý objekt prešiel v rokoch 20092010 komplexnou rekonštrukciou.

Budova Krajskej prokuratúry, bývalý rektorát ŽU

Na rohu ulíc 1. mája a Moyzesovej postavil národný podnik Drevoúnia Žilina šesťpodlažnú budovu so suterénom. Projekt budovy vypracoval v novembri 1947 architekt M. M. Scheer.  V súčasnosti sídli v budove Krajská prokuratúra v Žiline.

Budova elektrární

Parnú elektráreň postavil Žilinský elektrický závod účastinná spoločnosť medzi dnešnou Ulicou republiky a Ulicou M. R. Štefánika na mestskom pozemku. Mesto malo účasť v tejto spoločnosti a pozemok pre elektráreň previedlo majetkovo do vlastníctva Žilinského elektrického závodu.

Sad SNP

Sad Slovenského národného povstania je najstarším parkom v meste Žilina. Vznikol koncom 19. storočia medzi potokom Všivák a radom mestských víl na vtedajšej Parkovej ulici, z ktorých si niektoré dodnes zachovali pôvodnú secesnú podobu.

Zápalkáreň

Na území pôvodne nazývanom Frambor v časti „Pod Šašvarkou“ sa nachádza objekt, Žilinčanmi nazývaný „sirkáreň“, ktorý počas svojej histórie patril viacerým majiteľom a jeho využitie bolo rôznorodé. Vybudovali ho bratia Armin a Vojtech Weiderovci z Budatína.

Železničná stanica

Pôvodná železničná stanica bola vybudovaná v roku 1870, prvý skúšobný vlak Košicko-bohumínskej železnice prišiel na stanicu 20. decembra 1870. Výpravná budova stanice bola dvojpodlažná, ku ktorej postupne pristavili bočné prízemné krídla.

ZŠ na Závaží

V rokoch 1932 až 1933 postavili na nezastavenom priestore na konci Moyzesovej ulice podľa projektu Michala Maximiliána Scheera 10-triednu štátnu ľudovú školu. Stavbu dvojpodlažnej budovy so zvýšeným suterénom realizovala firma Bratia ing. Novák, Žilina.

Budova Matice slovenskej

Pozemok na Hollého ulici č. 11 kúpil obyvateľ Bytčice Filip Holzmann v roku 1923 od Hermana Donátha a dal si na ňom postaviť nový obytný dom. Stavbu realizovala firma Ľudevíta Kantúrka.

Vila na Kuzmányho ulici

V roku 1902 kúpil JUDr. Milan Kohút pozemok na začiatku vtedajšej Rajeckej cesty vedľa židovskej ľudovej školy. V roku 1904 na ňom postavil eklektickú prízemnú podpivničenú vilu. Budova mala 6 miestností, verandu a príslušenstvo. Vo veľkej záhrade za ňou sa nachádzal aj tenisový kurt.

Zimný štadión

Zimný štadión nesie meno Vojtech Závodského, aktívneho športovca a funkcionára hokeja. Štadión postavili v rokoch 1958 – 1961 podľa projektov Ing. arch. Milana Hodoňa a ing. Jána Dlhopolčeka. Slavnostné otvorenie haly sa uskutočnilo 4. Januára 1961.

Vojenský cintorín

Na vojenskom cintoríne sovietskych vojakov na Bôriku je pochovaných 1786 vojakov, ktorí padli počas oslobodzovania severného Slovenska na Liptove, Orave a v okresoch Bytča, Považská Bystrica a Žilina. Cintorín sa otvoril v roku 1946 pri príležitosti prvého výročia oslobodenia Žiliny dňa 30. apríla 1945.

Plaváreň

Mestská krytá plaváreň je na Slovensku najstaršou plavárňou s krytým päťdesiatmetrovým bazénom s olympijskými parametrami. Postavili ju v roku 1963 podľa projektov Ing. arch. Antona Cimmermanna. Plaváreň bola otvorená pre verejnosť 6. augusta 1963 a prvý deň ju navštívilo 2.500 návštevníkov.

Kostol a ústav Saleziánov

Dom saleziánov s kostolom projektoval v rokoch 1937-1938 Michal Maximilián SCHEER. Saleziánsky dom v období od roku 1950 do roku 1990 využíval Zbor národnej bezpečnostipolícia, neskôr tu bola aj Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra. Podľa pamätnej tabule tu väznili aj biskupa Vojtašáka.

Dom odborov

Dnešný Dom odborov, postavený na bývalom námestí Ľudovíta Štúra,  sa stal centrom kultúrneho a spoločenského života Žiliny. Dom odborov začal svoju činnosť v roku 1963 a na Veľkej scéne sa uskutočnili aj divadelné a operetné predstavenia, najmä hercov z Martina a z Bratislavy.

Pošta 2

Prvým poštovým a telegrafným úradom v tesnej blízkosti starej železničnej stanice bol objekt zriadený už v roku 1918. Súčasnú budovu Poštového úradu na Hviezdoslavovej ulici postavili hneď vedľa železničnej stanice podľa projektov architekta Jána Vranu z roku 1940.

Braunov dom

Secesný dom žilinského advokáta JUDr. Arpáda Brauna patrí k najkrajším stavbám na Hlinkovom námestí. Tento významný predstaviteľ židovskej ortodoxnej náboženskej obce sa narodil v Žiline v roku 1877. Dom mal na prízemí rozsiahle obchodné miestnosti, ktoré využívali najmä banky.

Dadanova tlačiareň

Jedným z najväčších vynálezov ľudstva bol vynález kníhtlače. Na Slovensku sme mali v 17. storočí len niekoľko miest a medzi nimi bola aj Žilina. Vydávala najmä náboženskú literatúru, ale aj slovenské a maďarské učebnice, a ľudovýchovné diela.

Sídlisko Hliny I-IV

So zväčšovaním počtu obyvateľov Žiliny v povojnovom období vznikol tlak na rozširovanie mesta formou sídlisk. Výstavba tehlových, väčšinou päťpodlažných bytových domov sídliska Hliny I-II začala v roku 1954 podľa projektov vypracovaných akad. arch. Ferdinandom Čapkom a arch. Ivanom Melišom.

Hotel Hungária

Adolf Munk postavil okolo roku 1900 secesnú budovu hotela Hungária ako zábavné a kultúrne centrum mesta. Okrem hotela sa v ňom už v roku 1913 nachádzala kaviareň, kino a divadlo Apollo. Bol to jeden z najznámejších a najlepších zábavných podnikov v Žiline.

Klemensov dom

Dom v čase pobytu Klemensovcov mal renesančnú pivnicu, dve izby a komoru. V dome sa pred rokom 1990 nachádzal obchod s potravinami, pričom jeho renesančnú pivnicu zasypali. Pamiatkový prieskum potvrdil, že dom tvorili pôvodne dva úzke samostatné domy s nadzemným renesančným podlažím zo 16. storočia.

Ripperov dom

Dvojpodlažný secesný podpivničený dom postavil v roku 1899 známy žilinský staviteľ pôvodom z Talianska Nicolleto – Mikuláš Rauter (okrem iného staviteľ jednej z najkrajších secesných budov v Žiline – Rosenfeldovho paláca). V ten istý rok ho kúpil Móric Ripper.

Murínova vila - Central Park

Jeden z najkrajších secesných domov v Žiline si nechal postaviť pravdepodobne v roku 1905 PhDr. Matej Murín. Po roku 1990 bol dom reštituovaný a následne predaný, v súčasnosti po rozsiahlej rekonštrukcii slúži na reštauračné a ubytovacie účely pod názvom Penzión Central Park.

Sternov dom

Na mieste tohto domu a v jeho okolí sa nachádzali od stredoveku až skoro do konca 19. storočia tzv. špitálske role a mestský špitálchudobinec. Výnos z týchto polí, ktoré sa dávali do nájmu, bol určený pre chudobných a chorých, ktorí boli umiestnení v tomto dome a o ktorých sa mesto staralo.

Franklov dom

Prvým známym majiteľom domu č. 5 bol Samuel Vogel spolu s manželkou Ernestínou Fridrichovou. Podpivničený secesný dom stál na ulici, ktorá viedla od železničnej stanice smerom do starého mesta i na námestie. V súčasnosti slúži časť prvého podlažia ako pobočka banky a časť na obchodné účely.

Mrázov dom

Dom mestského lekára Fridricha Miloslava Mráza a jeho manželky Márie, rodenej Wildovej projektoval Mikuláš Rauter, pôvodom z Talianska, ktorý projektoval aj jeden z najkrajších secesných domov Žiliny – Rosenfeldov palác.

Dom M. M. Scheera, Ulica Andreja Kmeťa č. 1

Územie Kálova bolo zastavané od stredoveku množstvom menších prízemných domov, medzi nimi bol i mestský špitál – chudobinec spolu s mestskými pozemkami určenými na financovanie chudobinca. Územie dnešného Parku SNP pôvodne nebolo zastavané, prvá výstavba tu začala až po vybudovaní parku na konci 19. storočia.

Dom Jozefa Krupca, Jána Kalinčiaka č. 18

JUDr. Jozef Krupec, úspešný žilinský právnik sa rozhodol, že si na rodičovskom pozemku postaví spolu s manželkou Alžbetou, rodenou Pappovou, vlastné rodinne sídlo. Na začiatku pozemku na rohu ulíc KuzmányhoJána Kalinčiaka už stálo žilinské sídlo jeho rodičov Rudolfa Krupca a matky Gizely.

Dom Preissovcov, Hodžova ulica č. 3

Na rohu dnešných ulíc Hodžovej a Mydlárskej mal predajňu  Leopold Preiss, obchodník s módnym tovarom. Po roku 1945 sa tam vystriedali viaceré predajne, medzi inými aj FARBY-LAKY a DROGÉRIA. V menších priestoroch na Mydlárskej ulici sídlila tiež opravovňa šijacích strojov a bicyklov

 

Dom M. M. Scheera, Ulica Republiky č. 17

Ulica republiky bola spolu s dnešnými okolitými ulicami – M. R. Štefánika, Moyzesovou, 1. mája a ďalšími na území od stredoveku nazývanom Závažie (na Závaží). Väčšina domov i samotné ulice vznikali až po roku 1920. Väčšina stavieb vzhľadom na dobu výstavby bola postavená vo funkcionalistickom štýle.

Dom Žiga Wertheimera, Ulica Republiky č. 10

Ulica republiky sa nachádza na území, ktoré Žilinčania nazývali Závažie, prípadne Na Závaží. Rozprestieralo sa od Váhu smerom ku dnešnému Hlinkovmu námestiu s ulicami Národná, Štefánikova, Milcova, Pivovarská a ďalšími. 

Dom Slovenskej lesnej a drevopriemyselnej účastinnej spoločnosti, Ulica M. R. Štefánika č. 11

Majitelia Slovenskej lesnej a drevopriemyselnej účastinnej spoločnosti Emanuel EllenbogenJozef Preiss kúpili v roku 1926 od rodiny Wolfovej za 78 000 Kč pozemok, na ktorom chceli vybudovať nové sídlo svojej firmy. 

Dom Jančekovcov, Ulica Jána Reka č. 15

Dom s pôvodným popisným číslom 1134 postavila v roku 1928 na rohu dnešných ulíc Jána Reka a Republiky učiteľka Elena Jančeková, manželka vedúceho notárskeho úradu Mesta Žilina Gejzu Jančeka.

 

Dom Františka Koštiala, Horný Val č. 6

Horný a Dolný val tvoria od stredoveku významnú časť historického jadra mesta. Pomenovanie vychádza z mestského opevnenia – múrov s priekopou, ktoré si mesto postavilo pred rokom 1474 a názvy ostali aj po ich odstránení v 18. storočí. 

Dom Samuela Wittenberga, Bratislavská ulica č. 7

Dom Samuela Wittenberga bol postavený na pôvodne Framborskej ceste. Samotný názov pre návštevníka vyvoláva otázky, čo, prípadne kto je Frambor.

Vila Jána Drobného, Murgašova ulica č. 3

Jednou z najkrajších secesných budov mesta je vila JUDr. Jána Drobného. Pracoval od roku 1906 na súde v Ružomberku, ale trvale sa usadil v Žiline po svadbe s Máriou Podivinskou. Vo voľných chvíľach rád chodil do prírody, rybárčil a dokonca sa v roku 1925 stal predsedom žilinského rybárskeho spolku, ktorý mal vtedy názov Žilinský ochranný spolok pre Žilinu a okolie a mal sto členov.

 

Uhorská kráľovská štátna očná nemocnica, Ulica V. Spanyola č. 43

Uhorská kráľovská štátna očná nemocnica v Žiline sa začala budovať na základe súhlasu a financovania uhorskou vládou podľa projektov z roku 1912. Výstavbu realizovala žilinská stavebná firma Karol Grün a syn.

Dom Emila Holzmanna, Ulica Jána Milca č. 9

Územie Závažia ležiace v blízkosti stredu mesta a jeho hlavého námestia sa po zavedení vodovodu, kanalizácie a elektriny po roku 1910 stalo atraktívnym miestom podnikania ale najmä bývania. Toto bolo iste jedným z motívov JUDr. Emila Holzmanna (1876 Turie – 1939 Žilina) usídliť sa práve tu.

Dom Árona Lipnera, Farská Ulička č. 3

Dvojpodlažný podpivničený secesný dom Árona Lipnera s nárožným arkierom bol vyprojektovaný a stavaný trenčianskou firmou Berta a Kováč na mieste staršej stavby. Áron Lipner, pôvodom z Terchovej, bol jedným z najbohatších obyvateľov Žiliny a už v roku 1903 aj členom zastupiteľstva mesta. 

Dom Bednářika a Reicha, Veľká Okružná č. 17

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa mesto v dôsledku veľkých požiadaviek na ďalšiu výstavbu začalo rozširovať v smere ku cintorínu a územiu Šefranice. V tomto atraktívnom priestore sa plánovala od roku 1910 aj výstavba cestného obchvatu mesta pod názvom Veľká okružná, dokončila sa však až v roku 1956.

Vila Magnólia, Ulica V. Spanyola č. 37

Na bývalej Ceste na Bôrik, dnešnej Ulici Vojtecha Spanyola, rastie v záhrade rodinnej vily nádherný strom magnólie (Magnolia campbellii), tvoriaci dominantu celej ulice. V apríli tento samostatný solitér poskytuje každoročne neopakovateľný farebný a voňavý zážitok. 

Dom Alexandra Kompánka, Námestie A. Hlinku č. 3

V polovici dvadsiatych rokov minulého storočia si v priestoroch novovytvoreného Štefánikovho námestia – dnes Andreja Hlinku, začali budovať významní Žilinčania trojpodlažné domy. V roku 1924 začal stavať Ing. Alexander Kompánek spolu s manželkou Margitou, rodenou Hoffmannovou rodinný dom na pozemku, ktorý kúpili za 6 613 Kč. 

Okresné Grémium Obchodníctva, Burianova medzierka č. 6

Po roku 1872, keď boli zrušené cechy, sa začali živnostníci a obchodníci združovať do organizácie Priemyselný zbor, ktorý mal chrániť i profesijné záujmy. Členstvo v ňom bolo povinné. Obchodníci z nej vystúpili a v roku 1931 si vytvorili vlastné Obchodné grémium obchodníctva, ktoré zaniklo až v roku 1952.

Dom Rudolfa Preissa, Mariánske námestie č. 27

Rodina Preissovcov sa usadila v Žiline už koncom 19. storočia a boli to veľmi úspešní podnikatelia. Kým otec Rudolfa Preissa bol krčmár, on predával odevy a konfekciu. Jeho bratia podnikali ako obchodníci s drevom a textilom. Rudolf Preiss vlastnil okrem domu č. 27 na dnešnom Mariánskom námestí i ďalší trojpodlažný dom na Hurbanovej ulici.

Hotel Grand, Sládkovičova ulica č. 1

Hotel vo svojej histórii hostil mnoho významných osobností, napríklad v roku 1936 v ňom usporiadal Peší pluk 41 Edvarda Beneša na počesť prezidenta Eduarda Beneša slávnostný obed. Prezidenta pri ňom obsluhoval jeden z najznámejších žilinských vrchných čašníkov Bedřich Tichánek.

Dom slovenského červeného kríža,Štefana Moyzesa č.38

Červený kríž ako medzinárodná pomocná dobrovoľnícka organizácia zdravotníckej služby bola založená v roku 1863 v Ženeve. Slovenský Červený kríž – územný spolok Žilina v súčasnosti sídli v budove na Moyzesovej ulici 38. Zabezpečuje nábor a získavanie prvodarcov s cieľom rozširovať základňu darcov krvi, ukážky a školenia prvej pomoci.

Dom č.11 Národná ulica

Výstavba trojpodlažného domu č. 11 sa uskutočnila v roku 1900. Postavila ho stavebná firma Mikuláš Rauter, Augustín DiCento, a Ján Silverio pôvodom z Talianska. Mikuláš Rauter bol významným staviteľom i architektom, ktorý postavil v roku 1907 i palác pre Ignáca Rosenfelda, žilinského bankára.

Knižnice

Dejiny verejnej knižnice v Žiline začali v roku 1924 založením Mestskej knižnice mesta Žilina. Prvé súkromné knižnice i knižnice rôznych organizácií však vznikali oveľa skôr. Z literatúry i prameňov vieme, že bohatú knižnicu malo žilinské nižšie gymnázium, nazývané Akadémia už v polovici 16. storočia.

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA