Okresná nemocenská poisťovňa


Pôvodne trojpodlažná budova „nemocenskej poisťovne“, ktorú poznajú Žilinčania najmä pod názvom „bratislavská poliklinika“ alebo „nemocenská“, bola postavená v rokoch 1923 až 1924 „Žilinskou okresnou robotníkov poisťujúcou poisťovňou“, ktorá vznikla v roku 1907. Poistenie pre robotníkov však v Žiline bolo už od roku 1891. Názov „bratislavská“ vznikol zo skutočnosti, že tadiaľto v minulosti viedla hlavná cesta do Bratislavy. Stavbu projektoval architekt Eugen Bárta a realizovala ju známa žilinská firma Karol Grün a syn.

Vlastná lekárska prax začala v budove 23. októbra 1924. Boli v nej na tú dobu dobré podmienky pre činnosť 11 lekárov, ako aj pre oddelenia pľúcne, nosné, krčné, ušné, kožné, zubné, interné a chirurgické. Vtedy mala názov „OKRESNÁ NEMOCENSKÁ POISŤOVŇA“. V budove bolo aj laboratórium a vaňové kúpele. Zároveň tu pracovala i administratíva poisťovne. V tom čase nemala Žilina okrem očnej nemocnice žiadnu špecializovanú zdravotnícku starostlivosť, a tak táto poisťovňa poskytovala najväčšie služby pre obyvateľov mesta i širokého okolia.

Robotnícka sociálna poisťovňa, ktorá vznikla v novembri 1940, budovu prevzala a v roku 1941 ju zrekonštruovala. Po druhej svetovej vojne prešla budova do rúk Ústrednej sociálnej poisťovne a po februári 1948 do Národnej poisťovne. Zdravotnícke služby v nej poskytovali takzvaní úradní lekári pre robotníkov, úradníkov a iných zamestnancov. Po roku 1951 sa oddelilo dôchodkové a nemocenské poisťovníctvo a budovu získalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré tu zriadilo polikliniku s oficiálnym názvom „Poliklinika I“. Priamo v nemocnici sa potom zriadila „Poliklinika II“. Preto vzniklo pre „Polikliniku I“ pomenovanie „stará poliklinika“.

V 70. rokoch minulého storočia zabezpečovala poliklinika zdravotnú starostlivosť pre niekoľko mestských obvodov, obvodných zdravotných stredísk v priľahlých obciach, v závodných zdravotných obvodoch a v závodných lekárskych staniciach. Z odborných služieb v nej boli zastúpené: všeobecné, detské a dorastové lekárstvo, stomatológia, interné, kožné, gynekologické, neurologické a psychiatrické ambulancie, pracoviská biochémie, rádiodiagnostiky a rehabilitačné. Okrem toho bola súčasťou polikliniky aj protialkoholická záchytná stanica, ľudovo „záchytka“, umiestnená v prízemnej budove vo dvore, so samostatným vchodom z Jánošíkovej ulice. Záchytná stanica bola neskôr zrušená a v jej priestoroch pracovalo Centrum pre liečbu drogových závislostí. V roku 1991 vznikla samostatná Poliklinika Žilina – mesto.

V roku 2000 získalo budovu neštátne zariadenie poliklinického typu KRANKAS s. r. o. a následne v roku 2003 sa začala rozsiahla rekonštrukcia vnútorných priestorov a úprava podkrovných priestorov, čo umožnilo vznik štvrtého podlažia.

Zdroj: Peter Štanský a Milan Novák

Pamiatku môžete navštíviť
exteriér
interiér

Poloha pamiatky na mape: B2

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA