Mestské opevnenie

O opevnení Žilina sa prvýkrát dozvedáme z listiny Žigmunda Luxemburského – uhorského kráľa (1387-1437) vydanej v roku 1405, v ktorej nariadil obyvateľom mesta vybudovať si obvyklé opevnenie aké majú iné slobodné kráľovské mestá. Dokonca vymenoval obyvateľov okolitých osád, ktorí majú pomáhať pri jeho budovaní a dovoze potrebného materiálu. Žiaľ žiadne informácie o vybudovaní nariadeného opevnenia sa nepotvrdili.
Prvýkrát sa o jeho stavbe dozvedáme až k roku 1474, kedy uhorský kráľ Matej Korvín oslobodil obyvateľov Žiliny od platenia vojnovej dane na dobu troch rokov, pretože mali veľké výdavky s budovaním opevnenia. O aké opevnenie išlo ani v akom rozsahu, sa z listiny nedozvieme. Takže písomné pramene sa iba stručne zmieňujú o potrebe budovať, resp. už o vybudovaní opevnenia, ale vôbec nevieme v akom rozsahu a v akej kvalite.

Žilina nemala murované hradby, ako to bolo u mnohých významných miest na území Slovenska. Mnohé sa zachovali do súčasnosti. Vidieť ich najmä v Trnave, Bardejove, Levoči, Kežmarku, Kremnici. Posledné pokusy o zamontovanie novoobjavenej murovanej stavby v priestore obchodného centra Mirage sa minuli účinku, lebo jej datovanie ani umiestnenie neumožňuje jednoznačné rozhodnutie či sa jedná o súčasť mestského opevnenia, alebo dlho hľadaný Žilinský hrad.

Na viacerých miestach okolo stredovekého jadra mesta sa podarilo objaviť iba priekopy, ktoré obopínali najstaršiu časť Žiliny. Prvýkrát to bolo pri kopaní základov terajšej Všeobecnej úverovej banky v roku 1974. Pod vtedajšou Kováčskou ulicou sa objavila zahĺbená vodná priekopa vyplnená v spodnej časti bahnitou vrstvou sivozeleného sfarbenia. Okrem dvoch zlomkov keramiky sa však nepodarilo objaviť žiadne iné dobre datovateľné nálezy. Črep z dna nádoby azda z 15.stor. a zlomok hlinenej kachlice s motívom ženskej postavy zo 16. – 17.stor. by zodpovedali písomnému záznamu o budovaní opevnenia v 15.stor. ako o tom hovorí listina kráľa Mateja Korvína.
Ďalším príspevkom k ozrejmeniu mestského opevnenia bola výstavba dvoch budov na ulici Priekopa, kde sa potvrdila prítomnosť vodnej priekopy v spodnej časti vyplnenej vrstvou bahna. Takže opevnenie Žiliny vodnou priekopou v 15. a možno už v 14. stor. bolo aspoň takouto formou bezpečne doložené. Najdôležitejším dôkazom tohto predpokladu bol výskum na Hodžovej ulici v roku 1995. Vtedy sa podarilo aspoň čiastočne preskúmať priekopu o šírke vyše 5m a hĺbke najmenej 3m. V jej štvrtej vrstve v hĺbke asi 2 m sa našiel stredoveký hrniec zdobený jedným širším a dvoma užšími obvodovými žliabkami, ktorý možno datovať do 14.stor. Pokračovanie tejto hlbokej priekopy sa potvrdilo počas výstavby podzemných garáží medzi Hurbanovou ulicou a Horným valom. Tu sa dokonca objavili až tri za sebou idúce priekopy. Najhlbšia a najbližšie k jadru mesta bola taktiež datovaná do 14.stor.

Na mape mesta z roku 1747 je historické jadro Žiliny obopnuté valmi a vodnými priekopami. Dokonca aj názvy ulíc Horný a Dolný val a Priekopa hovoria o tom akou formou bolo mesto Žilina opevnené. Žiadne murované hradby tu nikdy nestáli, iba zemné valy a vodné priekopy. Počas povstania Františka II. Rákociho, keď v roku 1708 mesto obsadilo cisárske vojsko, jeho veliteľ generál Ebergényi nariadil vybudovať okolo mesta palisády a okolo predmestia priekopy. Znovu sa hovorí o opevnení aj v roku 1712, kedy spomínaný generál dovolil odstrániť zhnité palisády, ale priekopy okolo mesta prikázal opäť obnoviť. Ani v jednom prípade sa nehovorí o murovanom opevnení. Naposledy sa hlboká vodná priekopa znova objavila pri kopaní základov budovy Crystal Palace, oproti budove VÚB. Žiaľ jej výskum zostal nedokončený.

Opevnenie mesta teda pozostávalo od najstarších čias až po začiatok 18. stor. iba z vodných priekop a zemných valov, prípadne drevených palisád. Nemožno sa tomu čudovať, veď napr. aj Komárno, veľká pevnosť na Dunaji, malo ešte koncom 16.stor. podobné opevnenie. Takto ho opísal evanjelický kňaz, člen kráľovského posolstva pri ceste do Istanbulu: „ Mesto bolo obstavané mohutnou palisádou z hrubých brvien do výšky poldruha chlapa a starostlivo obhádzaných hlinou“. Takýto typ opevnenia mestečiek aj pevností bol vtedy v Uhorsku bežný. Pretože sa Žiline nepodarilo vybudovať murované hradby ako to prikazoval kráľ Žigmund už v roku 1405, nestala sa ani slobodným kráľovským mestom a zostala zemepanským mestom na čele s dedičným richtárom až do začiatku 16.stor. Vtedy sa jej podarilo z tohto postavenia vykúpiť vlastnými prostriedkami tak, že odkúpili celý majetok dedičného richtárstva. To sa bez pomoci kráľa nepodarilo Bardejovu ani Prievidzi, ktorým prispeli uhorskí králi Ľudovít I. a kráľovná Mária jeho dcéra.

Určité predpoklady k vybudovaniu pevnejšieho opevnenia mesta poskytol práve objav murovanej stavby kruhového pôdorysu, ktorá sa našla počas archeologického výskumu v priestore nad podzemnými garážami medzi Horným valom a Hurbanovou ulicou. Stavba podobná veži Budatínskeho zámku nielen pôdorysom, ale aj rozmermi, je datovaná na základe nálezov objavených v zahĺbenej jame umiestnenej v jej strede do polovice 15. až začiatku 16.stor. Pretože sa nachádza evidentne vo vnútri mestského opevnenia, za mestskou priekopou, možno predpokladať, že veža bola jeho súčasťou. Nemožno ju spájať so Žilinským hradom, ktorý sa spomína v 14. -15. stor. viackrát, ale podľa listiny z roku 1397 sa nachádzal neďaleko mesta a nie v meste, resp. v jeho opevnení. Možno predpokladať, že vežu postavili obyvatelia Žiliny po viacnásobnom napadnutí mesta husitskými vojskami medzi rokmi 1430-1434. V obave, aby sa to už nezopakovalo, pristúpili k jej budovaniu po odtiahnutí husitských aj bratríckych vojsk ktoré sa tu pohybovali ešte aj v 60-tych rokoch 15.stor. a plienili okolité hrady a mestá. Tak napr. pri hrade Strečno vybudovali malú pevnosť  - Baštu, z ktorej útočili priamo na hrad; v polohe Hradisko pri Gbeľanoch obsadili staršie opevnenie z obdobia laténu. Našla sa tu aj minca Mateja Korvína z roku 1464, kovové súčasti kuše aj kovová strela do hákovnice. Všetko doklady prítomnosti posádok, ktoré sem prišli s Jánom Jiskrom na ochranu práv syna kráľovnej Alžbety - Ladislava V. Možno predpokladať, že práve k tejto nákladnej stavbe sa vzťahuje odpustenie platenia vojnovej dane na tri roky kráľom Matejom Korvínom z roku 1474. Bolo by to azda najpravdepodobnejšie, pretože datovanie nielen postavenia, ale aj trvanie murovanej veže spadá práve do tohto obdobia. Jej zánik v prvej tretine 16.stor. možno spôsobil veľký požiar, ktorý zničil mesto v roku 1521. Od tohto dátumu sa v Žiline začali budovať už iba murované domy, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kedy bola väčšina stavieb aj na centrálnom námestí drevená. Dejiny Žiliny od svojho začiatku až do súčasnosti sú plné prekvapení a ešte stále možno očakávať ich ďalšie doplňovanie, či už prehodnotením písomných dokladov, alebo objavom nových, doteraz nepoznaných objektov.

Objav murovanej stavby v blízkosti farského kostola vyvolal množstvo asociácií nielen o jej datovaní, ale najmä využití pre stredoveké mesto. Bola súčasťou mestského opevnenia, alebo je to pozostatok mestského hradu, ktorý sa spomína v rozpätí rokov 1350-1457 vo viacerých písomných prameňoch. Jednoznačné rozhodnutie asi nie je možné, zástancovia jedného aj druhého nachádzajú dosť relevantných argumentov pre svoje tvrdenia. Takže rozhodne možno až ďalšia šanca pri nových výskumoch, ako sa po dlhých rokoch podarilo presvedčivo dokázať, že farský kostol nebol súčasťou Žilinského hradu, ako to tvrdil prvý žilinský historik Alexander Lombardini v roku 1874 vo svojej knižke: Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Nielenže sa jeho tvrdenie nedokázalo, ale práve naopak v mieste terajšieho farského kostola stál už predtým kostol starší, jednoloďový a jeho sedlová strecha sa ako odtlačok objavila počas výskumu na východnej stene kostolnej veže. Tá bola zrejme už súčasťou pôvodnej staršej stavby a nová trojloďová bazilika ju iba pojala do svojho pôdorysu. Veža kostola nikdy nebola súčasťou Žilinského hradu, ale bola súčasťou staršej sakrálnej stavby postavenej začiatkom druhej polovice 13.stor., teda niekedy po roku 1250.

Opevnenie mesta v prvopočiatkoch pozostávalo iba z vodných priekop ako je to znázornené aj mape z roku 1747 a až v priebehu druhej polovice 15.stor. možno pribudla kruhová murovaná stavba orientovaná oproti najčastejšiemu príchodu husitských vojsk od Budatína, čiže zo smeru od Kysúc a Sliezska, po starej obchodnej ceste, po ktorej prišli z Tešína aj nemeckí obchodníci a remeselníci, ktorí sa veľkou mierou podieľali na formovaní mesta a jeho veľmi skorých mestských právach udeľovaných uhorskými kráľmi.

Prvé známe privilégium
z roku 1321 od Karola Róberta, ďalšie od jeho syna Ľudovíta I. 1357výročné jarmoky, ako aj Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381, o rovnakom zastúpení slovenských aj nemeckých obyvateľov v mestskej rade a nakoniec kráľovnej Márie z roku 1384 o možnosti používať magdeburské právo mesta Krupiny. Možno preto povedať, že najväčší rozvoj Žilina zaznamenala práve v 14. stor. za kráľov z rodu Anjouovcov a vtedy zrejme vzniklo aj prvé opevnenie. S najväčšou pravdepodobnosťou po väčšinu života mesta to bolo opevnenie pomerne jednoduché, pozostávajúce iba z vodných priekop, zemných valov a azda drevených palisád. Jeho spevnenie vybudovaním kruhovej murovanej veže v severnej časti areálu bolo zrejme iba krátkou epizódou, ktorá nemala dlhého trvania. Preto sa aj začiatkom 18. stor. vrátili k osvedčeným pevnostným prostriedkom priekopám a valom doplnených palisádami, ako to nariadil aj generál Ebergenyi v rokoch 1708 a 1712.

Zdroj: Milan Novák, Peter Štanský

 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA