Meštiansky dom 12

Dom č. 12Mariánske námestie 12

Meštiansky dom na Mariánskom námestí je situovaný v radovej zástavbe v bloku, ktorý je vymedzený z južnej strany námestím, z východnej strany Hodžovou ulicou, zo severnej strany Mydlárskou a zo západnej strany Sládkovičovou ulicou. Čelnou fasádou je orientovaný do Mariánskeho námestia. V zadnej časti parcely susedí s dvojpodlažným objektom na Mydlárskej č. 7 a obidva sa nachádzajú na spoločnej parcele.

Dvojpodlažný objekt bol založený na obdĺžnikovom pôdoryse, je dvojtraktový a podpivničený iba pod prednou časťou. Vstup do domu je z čelnej fasády. V prednej časti má arkádu, zaklenutú valenou klenbou s lunetami a s hrebeňom v tvare plochej lišty. Výrez arkády má tvar stlačeného oblúka. Suterén objektu je prístupný z priechodovej chodby a dvojramenné schodisko na prvé poschodie je situované v pravom trakte asi v strede dispozície. Objekt je priechodný do dvora, zaklenutý valenou segmentovou klenbou a v strednej časti troma poľami pruskej klenby. Predný priestor v pravom trakte má korýtkovú klenbu a zadný pruskú klenbu na páse. Horné podlažie má všetky priestory prekryté plochými stropmi.

Suterén sa nachádza iba v prednej časti objektu. Predstavuje ho jeden valenou klenbou zaklenutý priestor prístupný smerom k námestiu sa zvažujúcou rampou (paralelnou s orientáciou parcely). Je prístupný po pravej strane priechodovej chodby ľavého traktu jednoramenným priamym schodiskom ústiacim do rampy. Zaklenutý priestor suterénu je situovaný mimo arkádu a tak je zasunutý do vnútra parcely. Steny suterénu sú omietnuté a podlahu tvorí cementová mazanina.

Prízemie objektu predstavuje dvojtraktová dispozícia a v strednej časti sa ľavý trakt rozširuje. Tu je situované aj schodisko na horné podlažie. Je osvetlené svetlíkom. Z čelnej fasády je prístupný aj predný priestor pravého traktu zaklenutý korýtkovou klenbou. Po pravej strane je situovaný priestor bývalej čiernej kuchyne. Zadnú časť prízemia tvorí pokračovanie chodby v ľavom trakte, zaklenutej plytkou segmentovou klenbou a paralelný priestor s rovným podhľadom.

Poschodie zachováva dvojtraktovú dispozíciu a schodisko ústi na podestu, z ktorej sú prístupné priestory v prednej aj v zadnej časti poschodia. Prednú časť tvoria dva priestory tvoriace dvojtraktové členenie a tretí priestor smerom do námestia zaberá celú šírku parcely. Zachovali sa drevené výplne s drevenou zárubňou. V zadnej časti sa zachovala dvojtraktová dispozícia s úzkou komunikačnou chodbou v ľavom trakte aj priľahlým priestorom smerom do dvora.

Fasády
Uličná fasáda
orientovaná do námestia je trojosová a na prízemí dvojosová. Je pomerne chudobná bez významnejších plastických dekorácií. Členená je tromi okennými otvormi s priamou podokennou rímsou. Prízemie predstavuje jedno pole arkády v tvare stlačeného oblúka. Na pravej strane je situovaný vstup do predného priestoru prízemia a je zakomponovaný do dreveného preskleného výkladu. Drevené časti výkladu majú secesnú plastickú rastlinnú výzdobu; vstupná výplň je pôvodná a dobre zachovalá. Dvorná fasáda je jednoduchá a hladká. Výplň okenných otvorov je štvoro tabuľková.

Stredoveký objekt, ktorý stál na terajšej parcele bol v priebehu 17. stor. prestavaný. Na základe zachovalej klenby v podlubí možno predpokladať túto prestavbu v prvej polovici 17.stor. V prvej polovici 19. stor. prešiel objekt omnoho rozsiahlejšou prestavbou. Zväčšil sa pôdorys domu a klasicistický výraz nadobudla aj fasáda objektu s bohatou korunnou rímsou, nad ktorou bol murovaný trojuholníkový štít v strede s kruhovým otvorom. Okná mali menšie rozmery ako sú dnes, so šesť tabuľkovou výplňou. Po veľkom požiari mesta v roku 1886 bol objekt opäť prestavaný. Zmeny sa dotkli najmä strechy a zmenili aj dispozíciu 2. podlažia. V 20. stor. boli zmeny spojené najmä so zmenou funkcie objektu pre potreby vtedajšieho užívateľa Jednotu – zrušenie starších priečok, výmena dlažby, výmena okenných a dverových výplní. Odstránili aj výzdobu fasády a zjednodušili jej architektonický výraz. Na prízemí vymenili aj kamennú dlažbu. Možno teda povedať, že 20. stor. svojimi zásahmi silno narušilo pamiatkovú hodnotu objektu.

Dom v 18. stor. vlastnila rodina Balabánovcov a v roku 1746 ho kúpil Henrich Šrajer od Barbary Natulajovej, vdovy po Jánovi Balabánovi za 340 zlatých. V roku 1763 ho však predal Michalovi Zimanovi už za 520 zlatých. Zimanovci (Zimanyi) - Václav, potom Elizabeta, vydatá za Jozefa Kubániho ho vlastnili až do roku 1837, kedy ho predali Jánovi Pollášškovi za 2200 zlatých. Pollášškovci (Poliačkovci) dom mali do roku 1886 a potom patril rodine Kalinajovcov. Od nich ho kúpil obchodník so zmiešaným tovarom Felix Weis a rodina Weisovcov ho vlastnila až do predaja štátu začiatkom 60-tych rokov 20. stor. Za prvej ČSR tu mali obchod a sídlila tu aj známa očná lekárka Alžbeta Weisová. Po roku 1963 tu mala Jednota predajňu s darčekovým tovarom a na poschodí bol bufet s hydinovými špecialitami zvaný Pipigril. Od roku 2014 je v prednej časti prízemia predajňa Zlatníctva.

Určite stojí ešte za zmienku neďaleká minulosť objektu pretože Jednota vznikla z tzv. družstevného hnutia už v 19. stor. Bol to Slovák Samuel Jurkovič, ktorý založil v Sobotišti v roku 1845 prvý gazdovský spolok v Európe. V Žiline vzniklo prvé potravinové družstvo až v roku 1919. V roku 1937 sa premenoval na Budúcnosť a postavili si aj kolóniu rodinných domov nazvanú Budúcnosť, neskôr premenovanú na Jubilejnú kolóniu. Sú to domy na Palárikovej ulici nad nemocnicou. Rekonštrukcia domu okolo roku 1998 vrátila objektu sedlovú strechu so štítom obráteným do námestia. Najstaršiu časť domu tvoria renesančné pivnice, renesančná časť prízemia a poschodia sa zachovala len vo zvyškoch murív, a tak prevládajúcim slohom objektu je romantizmus.

Zdroj: Peter Štanský a Milan Novák

Fotogaléria:
Obr. 1 - Meštiansky dom 12.

Pamiatku môžete navštíviť
interiér
exteriér počas prehliadky organizovanej TIK mesta Žilina

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA