Kostol sv. Štefana kráľa

Kostol sv. Štefana kráľa

Neskororománsky kostol  nachádzajúci sa v miestnej časti Dolné Rudiny, je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny a tiež patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku. V písomných prameňoch (v Žilinskej knihe) sa prvý raz spomína v roku 1429.
Podľa posledných archeologických výskumov, začiatky kostola a kaplnky siahajú do 13. storočia. V okolí kostola sa nachádzalo 6 – 7 menších stredovekých osád, datovaných od 10. – 13. storočia, známych pod názvom "terra de Selinan" (zem Žiliňany). Románsky vzhľad kostola pretrval bez väčších stavebných zmien až do roku 1762. V tomto období sa uskutočnila baroková prestavba, ktorá výrazne zmenila vzhľad kostola. Zmieňuje sa o tom chronostikon, umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola. Odvtedy až do posledného archeologického výskumu v roku 1995 a 2000 sa mylne predpokladalo, že kostol pozostával z dvoch častí. Viacerí sa domnievali, že oltárna časť (svätyňa) je staršia ako loď. Archeologický výskum to však nepotvrdil. Celá stavba vznikla v jednom období. Zmenil sa však vstup do kostola z pôvodnej južnej strany na západnú. Pôvodný rovný strop nahradila baroková klenba a románske okienka, zamurované pod dnešnou strechou, nahradili veľké barokové okná.

Interiér
Interiér kostola predstavuje ojedinelý spôsob riešenia interiéru na Slovensku. Na južnej a severnej strane presbytéria sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Postoj apoštolov (jeden proti druhému) naznačuje rozhovor. Maľby vychádzajú z motívov, ktoré môžeme nájsť v inkunábulách z 12. storočia.
V strede apsidy sú maľby štyroch svätcov: sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbety. Vznikli neskôr ako maľby apoštolov. Na klenbe sa zachovali fragmenty zo scény Maiestas Domini – pôvodne Kristus v mandorle, ktorú niesli štyria anjeli.
V interiéri kostola bol objavený malý kamenný základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17. – 18. storočia. Všetky boli opätovným pochovávaním poškodené. V areáli kostola, južne od svätyne, bola objavená Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia. Slúžila ako kostnica do polovice 16. storočia. Okolo nej sa našlo 80 kostrových hrobov, ktoré sú datované od konca 12. do konca 19. storočia. Viaceré z nich boli priamo pod základmi stavby v jej priestore, ale i z vonkajšej strany základov. V najstaršom hrobe bola pochovaná žena. Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo siedmich písmen I-O-A-C-I-V-E, ktorý tvar zodpovedá obdobiu 12. – 13. storočia. Nápis by mohol znamenať skratku Ioannes cives, čo v preklade znamená "občan Ján“.
V hroboch sa našlo viacero mincí. Najstaršou je minca Karola Róberta z roku 1338. Našla sa tu i minca Ľudovíta I. (1372 – 1382), poškodená minca Ferdinanda II. a štyri medené mince Františka Jozefa I. Najmladšia nájdená minca pochádza z roku 1899.
Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: Jozef Moravčík

Pamiatku môžete navštíviť
■ počas bohoslužieb.
návštevu kostola mimo bohoslužieb je potrebné dohodnúť si vopred na farskom úrade, Farnosť Žilina- mesto
 
Poloha pamiatky na mape: A5
Číslo pamiatky na mape: 14

Pozrite si pamiatku virtuálne

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA