Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) a kláštor

Kostol sv. Barbory a kláštorFrantiškánske námestie

V roku 1701 pozval uhorský palatín, knieža Pavol Esterházy (1653 – 1713) františkánov aj do Žiliny. V rokoch 1723 – 1730 postavili Kostol sv. Barbory a kláštor. Kostol bol situovaný na vtedajšom okraji mesta pri dolnej bráne, čím chceli františkáni naznačiť spätosť s jednoduchým ľudom. Vpravo od kostola sa nachádza osobitná Loretánska kaplnka (loretka), postavená v rokoch 1731 - 1732. Kostol sv. Barbory je prvou barokovou stavbou sakrálneho charakteru v Žiline. Má hodnotné vnútorné barokové zariadenie a výzdobu. Všetky oltáre barokové s pôvodnými sochami, avšak bez pôvodných oltárnych obrazov. Tie pochádzajú z konca 19. storočia a sú dielom františkána Konráda Švestku (1833 – 1907), ktorý bol maliarom, rezbárom a reštaurátorom. Hlavný oltár dal v roku 1730 vyhotoviť zemepán Juraj Erdödy. Na obraze patrónky kostola – sv. Barbory – je namaľovaná aj veža Budatínskeho hradu tak, ako v tom čase vyzerala – bez strechy. Na výstavbu františkánskeho kostola a kláštora v Žiline dala moravská grófka Katarína Barbora Schidinská (Schidlinská) sumu 7 000 zlatých a kostolu darovala aj cibórium. Táto skutočnosť pravdepodobne viedla k výberu patrónky kostola.

Výnimočný barokový interiér
Pozornosť v kostole sv. Barbory si zasluhuje organ. Tvorí ho dvojica nástrojov. Veľký organ bol dokončený v roku 1734, malý organ bol dokončený niekedy po roku 1740. Oba sú dielom významného organára Peregrína Wernera, ktorý pôsobil v žilinskom kláštore.
Kostol sv. Barbory so svojimi podzemnými kryptami slúžil na pochovávanie františkánov, svetských kňazov, laikov i významných mešťanov, ktorí o to požiadali. Tomuto účelu slúžila krypta pod hlavným oltárom, pod loretkou, a tiež miesta pochovávania priamo do zeme. Napríklad pred oltárom sv. Františka bol pochovaný žilinský kat František (1738). V krypte františkánskeho kostola sv. Barbory je pochované poľské knieža Peter Sapiegha, ktorý sa po nepokojoch v Poľsku uchýlil do Žiliny a tu v roku 1771 aj zomrel.

Františkánsky kláštor
Kláštor začali stavať v roku 1730. V žilinskom františkánskom kláštore študovali mnohé významné osobnosti ako známy slovenský barokový spisovateľ Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) a  skladateľ Edmund Pascha (1714 – 1772). K  významným absolventom františkánskeho gymnázia patrí žilinský rodák, publicista a pedagóg Juraj Tvrdý (1780 – 1865), ako aj popredný predstaviteľ slovenského obrodeneckého a národného hnutia v polovici 19. storočia Eugen Gerometta (1819 – 1887) i jeho mladší brat Ján Miroslav Gerometta (1823 – 1900). Budova františkánskeho kláštora mala pôvodne len jedno poschodie. Druhé poschodie bolo postavené v roku 1924. Objekt slúžil na teologické  účely. V súčasnosti sa priestory kláštora nevyužívajú.

Zdroj: TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry).

Fotogaléria:
Obr. 1 - Kostol sv. Barbory v súčasnosti.
Obr. 2 - Kostol sv. Barbory a kláštor z roku 1940. Zdroj: Štátny archív v Žiline
Obr. 3, 4, 5 - Interiér Kostola sv. Barbory.
Obr. 6, 7 - Loretánska kaplnka v Kostole sv. Barbory.

Pamiatku môžete navštíviť
■ pondelok - nedeľa: pred bohoslužbami, mimo bohoslužieb je otvorená predsieň kostola od 7.00 - 15.00 hod. 
exteriér počas prehliadky organizovanej TIK mesta Žilina.

Poloha pamiatky na mape: B3
Číslo pamiatky na mape: 9

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

ŽILINA