Kostol a ústav Saleziánov


Spoločnosť sv. Františka Saleského je mužské rehoľné spoločenstvo, ktoré založil taliansky katolícky kňaz sv. Don Giovanni Bosco (1815-1888). Narodil sa 16. augusta 1815 v Beccchi v Taliansku v chudobnej rodine. Otec sa volal František a matka Margita. Otec mu zomrel, keď mal dva roky a deti vychovávala matka sama. Vďaka svojmu nadaniu, mimoriadnej pamäti aj pevnej vôli dokázal za 4 roky dokončiť základnú školu aj gymnázium. Už počas štúdií založil spolok Allegri (Veselí), ktorého cieľom bolo odpútať kamarátov od hriešnych zábav a viesť ich k Bohu. Chcel sa stať kňazom, ale nevedel sa rozhodnúť či vstúpi do rehole, alebo pôjde do seminára. Nakoniec sa stal diecéznym kňazom. V roku 1841 začal okolo seba zhromažďovať chlapcov, uličníkov, o ktorých sa nikto nestaral. Niektorí ešte nemali 14 rokov, iní už skoro 20. Boscovou zásadou bolo: buďte veselí, hrajte sa , ale nehrešte. Hlučné zábavy chlapcov rušili nielen okolie, ale aj kňazi ho začali považovať za blázna. Postupne mal okolo seba niekoľko sto chlapcov. Podarilo sa mu kúpiť kôlňu a dom p. Minardiho v Turíne a postupne tu vybudoval ďalšie stavby, kostol a zriadil základnú aj odbornú školu s dielňami. Založil kníhtlačiareň, ktorá funguje doteraz.
Dňa 18. decembra 1859 sa zrodila nová spoločnosť. Založili ju dvaja kňazi – don Bosco a don Alasonati spolu s mladými klerikmi. Schválenie spoločnosti sa však odohralo až o desať rokov neskôr 1.marca 1869. Hlavnou patrónkou sa stala Panna Mária a jej zasvätil i chrám v Turíne. V roku 1872 založil spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou aj ženskú rehoľu, ktorá nesie meno: Dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich hlavou náplňou bolo starať sa o východu dievčat. Ešte za jeho života sa saleziáni rozšírili do mnohých krajín sveta. Postavil aj viacero chrámov, napr. v Ríme Chrám Božského srdca Ježišovho. Keď dňa 31. januára 1888 zomrel, mal 72 rokov. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše sto tisíc ľudí. Za svätého bol vyhlásený v roku 1934.

Saleziáni Don Bosca mali pôvodný názov Spoločnosť sv. Františka Saleského – odtiaľ „saleziáni“. Venovali sa najmä výchove mládeže a na Slovensku pôsobili od roku 1924. Do Žiliny ich pozval 19.decembra 1936 žilinský farár Tomáš Ružička. V júli 1937 už bola vysviacka základného kameňa Saleziánskeho ústavu, ktorého stavbu dokončili v nasledujúcom roku. Prvým direktorom ústavu sa stal don Ľudovít Žilka (1905-1957). V rokoch 1939-1941 pôsobil ako katechéta a vedúci školy v Žiline Peter Rajtár (1922-1990). S účinnosťou od 3. augusta 1948 prešli nehnuteľnosti zapísané ako cirkevný majetok do vlastníctva štátu. Týkalo sa to aj viacerých budov v Žiline – najmä kláštorov. Vtedy sa začalo aj prenasledovanie kňazov. Žilinského farára ThDr. Andreja Paldana (1906-1984) dňa 21. mája 1949 bez príčiny odsúdili na 24 mesiacov väzenia. Keď si zlomil nohu, tak ho po šiestich mesiacoch prepustili. V jarných mesiacoch roku 1949 začal sústredený nápor štátnej bezpečnosti namierený proti rehoľníkom na Slovensku. Na konci školského roka 1948/1949 poštátnili 17 saleziánskych a jezuitských ústavov. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov a duchovných. Kostol zatvorili a inventár prevzali ostatné ústavy na Slovensku. Administrátorom saleziánskej farnosti sa stal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. Po novembri 1989 sa veľa zmenilo a pád komunistického režimu znamenal aj obnovenie slobody pre náboženské spoločnosti. Štátne orgány postupne vrátili cirkvi mnohé objekty, ktoré jej aj predtým patrili. V Žiline tak podľa osobitného zákona reštituovali budovu svojho ústavu aj saleziáni.

Dom saleziánov s kostolom projektoval v rokoch 1937-1938 Michal Maximilián SCHEER. Saleziánsky dom v období od roku 1950 do roku 1990 využíval Zbor národnej bezpečnostipolícia, neskôr tu bola aj Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra. Podľa pamätnej tabule tu väznili aj biskupa Vojtašáka.  Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi don Ing. Kamil M. Kutarňa a don Ing. Štefan Urban. Budovu ústavu prevzali v auguste 1990 a zriadili tu kaplnku, mládežnícke centrum aj učňovskú školu. Ulica popri areáli Saleziánskeho domu sa dnes volá Saleziánska. Dokonca žiaci viacerých odborných remesiel sa zúčastnili v máji - júni 1995 archeologického výskumu pri Kostole sv. Štefana. V septembri 1990 Biskupský úrad v Nitre obnovil farnosť, do ktorej zaradil Hliny VII, okolie Saleziánskeho ústavu aj mestskú časť Bánová. Správcom farnosti sa stal don Ing. Kamil M. Kutarňa a boli v nej ešte dvaja kapláni. V decembri 1993 začali saleziáni slúžiť sv. omše aj na sídlisku Hájik. Tomuto najmladšiemu sídlisku v Žiline sa pastoračne venoval deväť rokov don Štefan Turanský.

Prví správcovia ústavu v Žiline: Don Ľudovít Žilka ( 1905– 1957).Teológiu študoval v Turíne, kde ho dňa 8. júla 1934 vysvätili za kňaza. Najskôr pôsobil v Bratislave a v roku 1938 sa stal prvým direktorom saleziánskeho ústavu v Žiline. Pôsobil tu do roku 1941. Od roku 1952 žil v ilegalite až ho dňa 28.septembra 1955 zatkli. Väznili ho v Šaštíne, v Podolínci a na nútených prácach v Oseku pri Duchcove. Potom ho previezli ho do Bratislavy, kde ho pri vypočúvaní tak trýznili, že tam aj zomrel. Don Ján Šebela (1907– 1992), už v roku 1921 sa prihlásil na štúdium k saleziánom do Talianska. V Genzane, neďaleko Ríma absolvoval gymnázium a v roku 1923 ako šestnásťročný vstúpil do noviciátu. Po absolvovaní štúdia filozofie vykonával v rokoch 1925-1930 pedagogickú prax v Rimini, Ancone v Gualda Tadino. Svoje kňazské účinkovanie začal v Bratislave, kde sa stal v roku 1939 direktorom a radcom Slovenskej saleziánskej inšpektórie. V roku 1941 sa stal už direktorom Saleziánskeho domu v Žiline. Od roku 1943 pôsobil v Nitre a neskôr v Topoľčanoch. Don Štefan Fabera (1909–1985) vstúpil k saleziánom v Šaštíne a noviciát absolvoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde ho 26. júla 1936 vysvätili za kňaza. Po návrate do vlasti pokračoval v štúdiách na Univerzite v Bratislave, kde študoval chémiu a prírodné vedy. V roku 1945 sa stal správcom novej saleziánskej farnosti a direktorom ústavu v Žiline a po troch rokoch tunajšieho pôsobenia odišiel do podobnej funkcie v Michalovciach.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík

Pamiatku môžete navštíviť
exteriér

interiér pred bohoslužbami

Poloha pamiatky na mape: A6

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA