Knižnice

KRAJSKÁ KNIŽNICA V ŽILINE, ULICA A. BERNOLÁKA č.47

011 77 ŽILINA

Zriaďovateľ: Žilinský samosprávny kraj

Krajská knižnica v Žiline je jednou z najvýznamnejších verejných knižníc na Slovensku. Vzhľadom na svoje krajské metodické pôsobenie má vedúce postavenie v systéme verejných knižníc v Žilinskom samosprávnom kraji. Zároveň plní funkciu mestskej knižnice pre mesto Žilina a je komunitným centrom pre najširšie vrstvy obyvateľstva s rôznorodými záujmami.

Kontakty: Ul. A. Bernoláka 47, 011 77 Žilina

Centrum: +421 41 7233090

Vlčince: +421 41 5656450


http://www.krajskakniznicazilina.sk

kniznica@krajskakniznicazilina.sk


pobočky: Hájik /Základná škola/, Vlčince /Ul. Sv. Cyrila a Metoda1/, Trnové /kultúrny dom/, Bytčica /kultúrny dom/, Strážov /materská škola/ , Solinky /Základná škola Gaštanová ulica/

INFORMÁCIE O KNIŽNICI

www.krajskakniznicazilina.sk


https://www.facebook.com/krajskakniznicazilina/?fref=ts


skype: kniznica.zilina

PREHĽAD SLUŽIEB

Prvoradým poslaním knižnice je poskytovať knižnično-informačné služby najširším vrstvám obyvateľov s rozmanitými študijnými, voľnočasovými či profesijnými záujmami. Sú to:
- výpožičky krásnej a odbornej literatúry pre deti a dospelých /romány, odborné monografie, skriptá, Zbierka
zákonov, normy/
- výpožičky dennej tlače

- výpožičky odbornej a spoločenskej periodickej tlače
- výpožičky elektronických kníh
- výpožičky spoločenských hier
- medziknižničná výpožičná služba z fondov iných knižníc
- možnosť vrátenia vypožičaných kníh prostredníctvom Biblioboxu
- prístup na internet, práca s textovým editorom, tlač textov
- rešeršné služby a prístup do elektronických databáz – EBSCO
- služby Britského centra s výpožičkami literatúry v anglickom jazyku /najmodernejšie učebné a študijné
materiály k výučbe angličtiny/
- kontaktné miesto Úradu priemyselného vlastníctva
- Knižnica Poľského klubu, cudzojazyčná literatúra v češtine, nemčine, francúzštine, španielčine a i.
- reprografické služby – kopírovanie z dokumentov z fondu knižnice

V súčasnosti knižnica poskytuje svoje služby okrem centrálnej knižnice na 6 obslužných miestach, z ktorých najväčšia je pobočka na sídlisku Vlčince. Tri z pobočiek sú s centrálnou knižnicou spojené elektronicky a realizujú svoje výpožičky online vďaka knižnično-informačnému softvéru Clavius, ktorý knižnica implementovala v roku 2012. Rýchly a komfortný prístup k informáciám a knižničným zdrojom prispieva k zmene zloženia návštevníkov knižnice; na 75 % návštevníkov, ktorí navštívia knižnicu osobne, pripadá 25 % virtuálnych návštevníkov. Tí vyhľadávajú dokumenty cez elektronický katalóg Carmen, rezervujú si v ňom knihy či predlžujú výpožičnú dobu, zasielajú požiadavky na nákup nových kníh a p. Knižnica sa stala modernou informačnou inštitúciou.

Krajská knižnica ako verejná knižnica vytvára podmienky pre prístup záujemcov k internetu na dvoch miestach; v centrálnej budove a na pobočke Vlčince. I keď z dôvodu rozsiahlejšej internetizácie domácností počet návštevníkov internetu klesá, knižnica stále zohráva dôležitú úlohu pre návštevníkov mesta a turistov, sociálne slabšie skupiny a starších ľudí, ktorí potrebujú pri vyhľadávaní pomoc pracovníkov knižnice. S internetizáciou súvisia aj možnosti prezentácie knižnice, ktorá sa snaží byť v kontakte s verejnosťou aj prostredníctvom svojej webovej stránky, informovaním na facebooku a využívaním služby Skype. Moderné elektronické média prenikajú aj do jej fondov a databáz, a tak môže prezenčne ponúknuť svojim používateľom čítačky kníh s ponukou e-kníh a výpožičky e-kníh prostredníctvom platformy eReading.cz.

Návrat k tradičným formám zábavy zastrešuje Klub spoločenských hier, ktorý požičiava čitateľom knižnice hry absenčne a prezenčne a zároveň vytvára priestor aj pre hranie hier v knižnici.

Najmladším špecializovaným pracoviskom knižnice je Britské centrum, sprístupnené v máji 2007. Centrum poskytuje široký výber monografickej a periodickej literatúry a špeciálnych dokumentov pre výučbu a štúdium anglického jazyka a súčasnej britskej literatúry. Poskytuje i rad doplnkových služieb pre učiteľov, študentov a ostatných záujemcov o anglický jazyk, ako sú reading cluby a workshopy, ktoré zaznamenávajú vysokú účasť pedagógov.

Pre poľskú menšinu žijúcu v žilinskom regióne bola v roku 2007 na pôde knižnice v spolupráci s Poľským klubom – región Žilina sprístupnená Knižnica Poľského klubu, poskytujúca literatúru pre všetky vekové kategórie.

ĎALŠIE AKTIVITY
Knižnica je miestom realizácie mnohých kultúrno-spoločenských podujatí, výstav a stretnutí. Konajú sa tu besedy, stretnutia so spisovateľmi, vzdelávacie podujatia, v spolupráci so školami tradičné aktivity zamerané na potenciálneho detského a dospievajúceho používateľa.

Knižnica realizuje aj vzdelávacie podujatia pre seniorov a znevýhodnené skupiny občanov; prvé boli počítačové kurzy, ktoré boli spočiatku zamerané len na základy práce s PC, ale dnes už rozvíjajú aj pokročilejšie zručnosti používateľov. Od roku 2013 začala knižnica realizovať ďalší vzdelávací cyklus
Tréningy pamäti pre seniorov s cieľom aktivizácie ich pamäťových schopností. Pracovníci knižnice si vysoko cenia spoluprácu s Univerzitou 3. veku, ktorej študenti prichádzajú do knižnice aj ako lektori či realizátori tvorivých dielní.

Záujem okolia knižnice nesporne vyvoláva Literárny parčík, vybudovaný na pozemku v správe knižnice v roku 2005. Priestor, v ktorom počas leta poskytuje služby letná čitáreň, prešiel v priebehu roka 2014 rekonštrukciou; vytvorilo sa v ňom atraktívne prostredie pre literárne besedy, tvorivé dielne a iné knižničné podujatia i pre rôzne voľnočasové aktivity obyvateľov.

KOMUNITNÁ KNIŽNICA

Cieľom Krajskej knižnice v Žiline je nielen slúžiť svojim používateľom, ale byť širším miestom stretávania sa občanov a záujemcov o dianie v oblasti kultúry; byť komunitným centrom, ktoré priťahuje do svojich priestorov ľudí s najrozmanitejšími záujmami, spoločenskými a informačnými potrebami. Pod ideou Ľudia pre ľudí knižnica vytvára priestor umelcom - amatérom na prezentovanie vlastnej tvorby v knižnici a odborníkom z rôznych oblastí na šírenie svojich vedomostí pre iných. Z výstav možno spomenúť výstavy fotografov, maliarov, amatérskych remeselníkov, napr. čipkárky, drotárky, keramičky, rezbárov, výstavy prác klientov z domovov sociálnych služieb, výstavy literárnych a výtvarných prác detí a pod.

Počas svojej 90 ročnej existencie bola hosťami knižnice plejáda slovenských i zahraničných spisovateľov, tvorcov kníh, kolegov knihovníkov zo slovenských knižníc, zástupcov mnohých zahraničných vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií z Čiech, Ruska, Poľska, Nemecka, Maďarska, Francúzska, Litvy, Portugalska, Talianska, Španielska, predstaviteľov zahraničných mimovládnych organizácií, krajanov zo slovenských lokalít v zahraničí, predstaviteľov politického, kultúrneho a spoločenského života, diplomatov. V rámci projektov realizovaných v rámci programu GRUNDTVIG Učiace sa partnerstvá knižnica nadviazala hodnotné partnerstvá a priateľstvá s knižnicami a knihovníkmi v Českej republike, v Poľsku, Španielsku a Rumunsku.

Na pôde knižnice sa stretáva Český spolok Žilina, žilinský Klub slovenských turistov, Zväz zdravotne postihnutých a i. Najmä pri organizácii literárnych podujatí knižnica úzko spolupracuje s Krajskou odbočkou Spolku slovenských spisovateľov a Zborom Žilincov. Od roku 2003 je knižnica Kontaktným a informačným miesto Úradu priemyselného vlastníctva SR a koncom r. 2004 sa stala partnerskou knižnicou Parlamentnej knižnice SR.

KNIŽNICA BEZ BARIÉR
Knižnica mala ako jedna z prvých kultúrnych inštitúcií v meste bezbariérový vstup pre telesne znevýhodnených občanov na vozíčkoch i pre mamičky s kočíkmi.
Pre nevidiacich a slabozrakých a ľudí s iným fyzickým postihnutím sprístupňuje zvukové knihy s výberom kvalitnej svetovej a slovenskej beletrie a čiastočne aj odbornej literatúry.
Pre imobilných záujemcov knižnica poskytuje donáškovú službu dokumentov z fondu knižnice na adresu bydliska.


VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ

V ostatných rokoch sa podstatne rozvinula vydavateľská činnosť knižnice; v roku 2013 knižnica vydala Myšlienky Jána Pavla II. a Duchaplný cestopis po stopách Jána Pavla II. v našich regiónoch, v roku 2014 antológiu slovenskej a českej poézie a prózy Spoluhlasom/Spoluhlasem. Vydavateľská činnosť bola vo veľkej miere podporovaná realizáciou projektov v rámci programu cezhraničnej spolupráce s Českou republikou a Poľskom, vďaka ktorým si knižnica vybudovala, resp. posilnila vzťahy so štyrmi partnerskými knižnicami: Ksiaznicou Beskidzkou v Bielsko-Bialej, Knihovnou Města Ostrava, Městskou knihovnou ve Frýdku-Místku a Knihovnou Kroměřížska v Kroměříži.

Okrem toho knižnica vydáva príručky pre účastníkov svojich vzdelávacích kurzov, bibliografie, letáky, vzdelávacie materiály /mapy, pexesá, záložky/.

OCENENIA PRÁCE

V roku 2006 knižnica za svoju aktívnu činnosť získala ocenenie Slovenskej asociácie knižníc, v roku 2007 a v roku 2014 jej bolo udelené Poďakovanie za prínos v oblasti inovačného rozvoja Žilinského kraja predsedom Žilinského samosprávneho kraja Ing. Jurajom Blanárom za projekty Kultúrne a informačné služby pre znevýhodnených občanov regiónu a Spektrum inovatívnych služieb KKŽ v prospech používateľov.

Z HISTÓRIE KNIŽNICE

Dejiny verejnej knižnice v Žiline začali v roku 1924 založením Mestskej knižnice mesta Žilina. Prvé súkromné knižnice i knižnice rôznych organizácií však vznikali oveľa skôr. Z literatúry i prameňov vieme, že bohatú knižnicu malo žilinské nižšie gymnázium, nazývané Akadémia už v polovici 16. storočia. Významnú úlohu pri šírení knižnej kultúry zohrala kníhtlačiarska dielňa rodiny Dadanovcov v rokoch 1665 -1717, v ktorej sa tlačili knihy najmä náboženského charakteru v rôznych jazykoch. Cirkevné rády jezuitov a najmä františkánov mali bohatú knižnicu, títo v roku 1716 mali v knižnici 1 500 zväzkov kníh. Bohatá bola i knižnica Katolíckeho gymnázia, kde bolo v roku 1912 3 312 zväzkov. Podobne i v r.k. sirotinci mali 490 zväzkov kníh. Knihy mali i rôzne inštitúcie a školy, napríklad reálne gymnázium malo 2 418 zväzkov kníh. Na konci 19. storočia a počiatkom 20. storočia boli v meste viaceré kníhtlačiarske dielne, predajne kníh a kníhviazačstvá, ale chýbalo vydavateľstvo. Túto medzeru vyplnilo po roku 1920 vydavateľstvo Trávniček, ktoré vydávalo v Žiline množstvo kníh rôzneho žánru až do roku 1938.

V roku 1919 bol v Národnom zhromaždení schválený Knižničný zákon, podľa ktorého sa mali zriaďovať verejné knižnice ako súčasť verejného vzdelávania, a preto prostriedky na ich zriaďovanie a činnosť mali poskytnúť obce a mestá. Napriek počiatočným problémom – finančným i priestorovým – sa mestu podarilo v roku 1919 zriadiť verejnú mestskú knižnicu v priestoroch Starej radnice na vtedajšom Námestí slobody – dnes Mariánskom námestí č.1. Dňa 15. októbra 1924 začala činnosť knižnice, ktorej poskytlo Ministerstvo školstva a národnej osvety 202 kníh prostredníctvom Matice slovenskej. Knižnica mala rozpočet 18 000 Kč. Už v prvom roku mala 730 kníh, 250 čitateľov a 5 040 výpožičiek. Bola otvorená hodinu denne od 18. do 19. hodiny. Prvým dobrovoľným knihovníkom bol profesor reálneho gymnázia Raymund Žiška. Činnosť knižnice bola rozšírená dňa 13. marca 1927 zriadením verejnej čitárne otvorenej od 18. do 21. hodiny, v priemere mala denne až 70 čitateľov. Od roku 1931 viedol knižnicu platený knihovník, ktorým sa stal Andrej Hvizdák (1883 - 1948). Pod menom Podlučinský publikoval básne, články a iné príspevky do robotníckych novín. Bol obľúbený medzi obyvateľmi mesta, o čom svedčí, že v rokoch 1923 a 1931 - 1938 bol žilinským starostom, funkciu knihovníka vykonával aj počas výkonu funkcie starostu. Knihovníkom bol až do roku 1947, keď odišiel do dôchodku. Knižnica sa postupne rozširovala o ďalšie zväzky, a tak v roku 1939 mala 5 474 kníh. Otvorená bola v utorok a v stredu pre mládež a vo štvrtok a v sobotu pre dospelých, a to od 15. do 19. hodiny. Celkovo mala 621 čitateľov. V roku 1941 mala knižnica 6 390 kníh a 800 čitateľov. Po roku 1931 bola knižnica premiestnená do nového sídla mestských úradov vo Finančnom paláci. V období Slovenskej republiky boli z knižnice vyradené české knihy, v dôsledku vojny činnosť postupne upadla, zrušila sa čitáreň a napokon sa knižnica presťahovala do nevhodnej miestnosti na Pivovarskej ulici. Po odchode A. Hvizdáka niekoľko mesiacov bola knižnica zatvorená, postupne v rokoch 1948 - 1951 sa jej činnosť obnovila. Zriadením krajov sa Žilina stala od roku 1949 krajským mestom, ale až v roku 1952 bola zriadená krajská knižnica, avšak nemala ani čitáreň ani nevypožičiavala knihy, ktoré boli umiestnené na zemi. Až koncom roka 1954 získala vhodné priestory v hoteli Slovan, ktorý v tom čase bol len ubytovňou. Po adaptácii piatich miestností a presťahovaní knižného fondu tu knižnica začala činnosť 7. januára 1955. Jej riaditeľom sa stal učiteľ Jozef Páv. Knižnica mala čitáreň pre mládež i dospelých, ktorá bola otvorená od 10. do 20. hodiny. Vypožičiavala knihy od 14. do 19. hodiny a v roku 1955 mala 3 393 čitateľov a 47 337 výpožičiek. Okrem kultúrno-osvetovej činnosti mala rozsiahlu zbierku gramoplatní a pravidelne hrávala čitateľom na želanie prostredníctvom rozhlasovej ústredne, ktorou oboznamovala návštevníkov i s knižnými novinkami. Od roku 1957 bola otvorená pobočka v Budatíne, v roku 1959 v novej budove na Studničkách v účelových priestoroch. Bola tu zriadená zmiešaná požičovňa pre deti i dospelých, neskôr iba pre mládež. Okrem toho tu bola čitáreň s fonotékou a televíziou, hojne sledovanou až do 22. hodiny. Realizovali sa tu stretnutia mladých autorov i divadielko poézie. Bolo tu i riaditeľstvo knižnice, ekonomické i metodické oddelenie s prestávkami až do roku 1995.

Od polroka 1960 Žilina nebola krajským mestom, preto i krajská knižnica zanikla a vznikla okresná ľudová knižnica s pôsobnosťou i pre bývalé samostatné okresy Bytča a Rajec. Zároveň až od roku 1964 vykonávala i metodickú a riadiacu činnosť pre okresné knižnice v bývalom Žilinskom kraji. Od 1. septembra 1964 prešla knižnica pod riadenie Okresného národného výboru, odboru školstva a kultúry v Žiline. Od roku 1960 získala nové priestory v bývalom hoteli Astória na vtedajšej ulici Slovenského národného povstania, dnes Národná ulica. Tu sa presťahovala z priestorov hotela Slovan, ktorý obnovil reštauračnú činnosť. Vtedy vznikli i pobočky na Hlinách a v Závodí. Knižnica bola v hoteli Astória až do roku 1986, pre jeho rekonštrukciu sa musela presťahovať do Považskej galérie umenia na dnešnom Hlinkovom námestí. Od roku 1963 vykonala viaceré významné odborné práce na skvalitnenie svojej činnosti. Bola uskutočnená prvá revízia knižničného fondu, spracovaný revízny i systematický katalóg a zaviedlo sa radenie kníh podľa medzinárodného desatinného triedenia. V roku 1969 vznikla pobočka na Hlinách VII a v roku 1975 na Vlčincoch 1. Po roku 1981 mala knižnica 24 pobočiek i v obciach, ktoré sa integrovali do Žiliny. Žiaľ, stále chýbalo vyhovujúce ústredie knižnice, ktoré sa malo budovať od roku 1989 na dnešnom Mariánskom námestí rekonštrukciou domu č. 18, k čomu pre spoločenské zmeny nedošlo. Spoločenské zmeny v roku 1990 a 1991 priniesli dočasne nielen stratu knižníc v obciach, ktoré sa osamostatnili, ale i problémy s umiestnením v Žiline, najmä v dôsledku núteného odchodu z priestorov Považskej galérie umenia. Knižnica od 1. januára prešla pod nového zriaďovateľa, Ministerstvo kultúry SR. Od októbra 1992 získala nové priestory v Makovického dome na Bottovej ulici, kde bola až do roku 1998. Vzrástol počet čitateľov i knižného fondu.

V roku 1994 získala knižnica bezodplatným prevodom trojpodlažnú budovu na Bernolákovej ulici – dnešné sídlo. Po opravách sa presťahovala v roku 1995 do historicky prvej samostatnej vlastnej budovy. Za plnej prevádzky tu bol vybudovaný bezbariérový prístup, zakúpené nové zariadenie, na prvom podlaží bol vybudovaný centrálny výpožičný pult, úsek krásnej literatúry, úsek detskej literatúry s čitárňou. Na druhom podlaží bol zriadený úsek odbornej literatúry so študovňou, hudobný úsek, riaditeľstvo a odborné oddelenia. V prvý deň sprístupnenia dňa 10.2.1995 navštívilo knižnicu 1 300 čitateľov. V roku 1996 prešla knižnica pod riadenie Severopovažského kultúrneho centra v Žiline. Zriaďovacou listinou Krajského úradu v Žiline z 10. januára 1997 sa stala knižnica samostatným subjektom ako Krajská štátna knižnica v Žiline pre Žilinský kraj, plnila funkciu okresnej knižnice pre okresy Žilina a Bytča a funkciu mestskej knižnice pre mesto Žilina. Zároveň zabezpečovala koordinačné, metodické a štatistické funkcie pre 4 regionálne knižnice v kraji. V rokoch 1998 – 2001 knižnica prešla veľkou rekonštrukciou a nadstavbou štvrtého podlažia. Tým získala mnohé variabilné priestory pre kultúrno-spoločenské podujatia, čitárne a študovne, kancelárie i sociálne zariadenia.

Od 1. apríla 2002 knižnica prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a v tejto súvislosti zmenila svoj názov na Žilinská knižnica. V roku 2008 na základe požiadavky zriaďovateľa opäť zmenila názov na Krajská knižnica v Žiline. Pod týmto názvom knižnicu pozná v súčasnosti široká verejnosť. Aktuálne služby a aktivity sú opísané v prvej časti.

Text spracovali: Mgr. Katarína Šušoliaková, Mgr. Zuzana Mjartanová, Mgr. Peter Štanský


Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA