Juraj Jánošík

Juraj Jánošík

Bohatým bral – chudobným dával... Zbojník? Hrdina?  Touto otázkou sa zaoberajú mnohí bádatelia. Bol to povstalec, vojak,  zbojník a predsa sa  výrazne odlišoval od "klasického" zbojníka.
Svetlo sveta uzrel v roku 1688 ako syn Martina Jánošíka, poddaného z Terchovej a jeho manželky  Anny Cesnekovej.  Pokrstili ho 25. januára 1688 vo Varínskom kostole, kam Terchová v tom čase patrila. Ako poddanská obec  prináležala Terchová Strečnianskemu panstvu, ktorého  majiteľmi boli Löwenburgovci. O detstve a mladých rokoch Juraja Jánošíka toho veľa nevieme.
Na informácie sú bohatšie až archívne pramene, vzťahujúce sa na jeho pobyt na Bytčianskom zámku, priateľský vzťah s Tomášom Uhorčíkom, súdnu pravotu v Liptovskom Mikuláši a pod. Je priam symbolické, že väčšinu historických a hodnoverných prameňov o Jánošíkovi spravuje Štátny archív v Bytči, sídliaci v zámku, v ktorom sa Jánošík a Uhorčík kedysi zdržiavali.

Jánošík a Uhorčík
Ako sa Jánošík dostal na Bytčiansky zámok?  Po porážke povstaleckého rákocziovského vojska  pri Trenčíne 3. augusta 1708 začalo zložité obdobie. V bitke padlo asi 2400 povstalcov a dôstojníkov, asi 400 kurucov cisárska armáda zajala. Medzi zajatcami bol aj Juraj Jánošík, ktorý vstúpil do povstaleckého vojska na vyzvanie rákocziovského plukovníka Viliama Vinklera ešte v decembri 1707. Sľubmi a hrozbami boli zajatí povstalci prinútení k vojenskej službe na strane cisára. Takto sa dostal do Bytčianskeho zámku už ako cisársky vojak aj Juraj Jánošík. Rákocziho vojsko sa po prehratej bitke roztratilo. Časť vojakov sa dostala do oblastí, ktoré ovládali povstalci.  Mnohí  odišli pred blížiacou sa zimou do svojich domovov. Početní povstalci sa skryli v lesoch a horských samotách roztrúsených po celej Trenčianskej stolici. Stoliční páni a zemepáni proti nim často zasahovali ako proti  tulákom a zbojníkom.                 

Zbojníctvo bolo jednou z foriem odporu poddaných voči pánom, ktorí ich utláčali.  Ešte v roku 1710 sa dostal do väzenia na Bytčianskom zámku Tomáš Uhorčík. Zajali a uväznili ho v bojoch s menšími skupinami povstalcov, ku ktorým sa neraz pridávali aj zbojníci. V tom čase sa ako člen cisárskej posádky zdržiaval na Bytčianskom zámku Juraj Jánošík. Obaja sa prvýkrát stretli a spoznali na tomto mieste. Spriatelili sa natoľko, že Jánošík na jeseň roku 1710 pomohol Uhorčíkovi pri úteku zo zámockého väzenia. Uhorčík sa skryl neďaleko Bytče vo Veľkom Rovnom na samote u Pavlíkov, kde zostal cez celú zimu 1710 - 1711. V priebehu roka 1710 sa disciplína na Bytčianskom zámku značne uvoľnila, množili sa dezercie, zmenšovali sa  zásoby potravín, vypukol mor. Za týchto okolností  vrchnosť vyhovela žiadosti Martina Jánošíka z Terchovej a uvoľnila jeho syna Juraja z vojenskej služby. Po svojom prepustení sa Jánošik v novembri 1710 vrátil do Terchovej.                      

Jánošík ako zbojnícky kapitán
V nasledujúcich zimných mesiacoch viac krát  tajne vyhľadal Uhorčíka vo Veľkom Rovnom a poskytol mu ďalšiu pomoc. Na jar v roku 1711 odišiel Uhorčík s niektorými druhmi na blízke Kysuce, odkiaľ podnikol niekoľko akcií na Morave. Poslednej sa zúčastnil aj Juraj Jánošík. Na jeseň 1711 sa Uhorčík oženil a odišiel do pomerne vzdialeného Klenovca. Tu sa usadil, zmenil si meno na Martin Mravec a žil ako počestný občan. Odchodom Uhorčíka ako kapitána sa družina temer rozpadla. Do istej miery to spôsobilo aj zimné obdobie, keď sa "hôrni chlapci" rozišli na rozličné miesta na prezimovanie. Na Uhorčíkovo želanie prevzal vedenie družiny  Jánošík, ktorý však podnikal akcie v Trenčianskej a Liptovskej stolici zväčša len s niekoľkými jej členmi. Stále si uvedomoval, že je nebezpečné byť vodcom družiny, v ktorej nepanuje jednota a súlad. Už počas Uhorčíkovho vedenia totiž niektorí členovia družiny neposlúchali a podnikali zboje na vlastnú päsť. 
Jánošík Uhorčíka alias Mravca v Klenovci pravidelne navštevoval a strávil u neho aj väčšinu zimy. Hoci Jánošík chodieval k Uhorčíkovi len nakrátko, získal si povesť štedrého a veľkorysého človeka. Malohont sa mu napokon stal aj osudným. Liptovským stoličným orgánom sa podarilo v nasledujúcom roku vypátrať Jánošíkov pobyt. Keď zistili, kde sa zdržuje, vyslali do Klenovca niekoľko desiatok drábov, ktorí obkľúčili dom Martina Mravca v noci a tak sa im po niekoľkomesačnom pátraní a špehovaní konečne podarilo Jánošíka zatknúť.

Súdny proces s Jánošíkom
Súdny proces proti Jurajovi Jánošíkovi sa začal v Liptovskom Mikuláši za predsedníctva podžupana Ladislava Okoličániho 16. marca 1713. Zúčastnil sa na ňom aj zástupca trenčianskej sedrie. Ešte v dňoch pred  zasadnutím súdu sa uskutočnilo dobrovoľné vypočúvanie obžalovaného predstaviteľmi trenčianskej a liptovskej sedrie. Jánošík niektoré skutky priznal, za svojich tovarišov označil prevažne ľudí, ktorí už boli po smrti, teda im svojim svedectvom neublížil. Základ procesu proti Jánošíkovi však tvorila tragická príhoda v Suchej doline pri Fačkove. Záznamy v domanižskej matrike, ktorá je uložená v Štátnom archíve v Bytči však jednoznačne dosvedčujú, že Jánošík nemal nič spoločné s obvinením, že zabil domanižského plebána (farára, kňaza) vo Fačkovskej doline. Viaceré vtedajšie hodnoverné dokumenty tiež dokazujú Jánošíkovu nevinu. Po útrpnom výsluchu obžalovaného napokon liptovský stoličný súd vyniesol nad ním rozsudok smrti. Juraja Jánošíka popravili  17. marca 1713 na liptovskomikulášskom popravisku.
Mesiac po Jánošíkovej smrti  začal v Liptovskom Mikuláši proces s Tomášom Uhorčíkom. Rozsudok smrti nad nim vykonali 21. apríla 1713. Výpovede  Tomáša Uhorčíka  odhaľujú aj hlbší zmysel činnosti Jánošíka po porážke povstania, keď na ľudí doľahla všeobecná apatia. Jánošík inšpirovaný povstaleckými bojovníkmi ako boli Adam Javorek, Martin Maselník, či Tomáš Vinkler tajne pripravoval výzbroj a výstroj pre väčší vojenský oddiel. Súkno na zaodetie približne tristo mužov bolo schované na domanižskom salaši, zbrane skryli vo Vrbinách blízko Terchovej. Bolo to práve v roku 1712, keď sa pripravovali nové vzbury. Uhorčík vo svojej výpovedi prezradil aj to, že Jánošík a jeho druhovia napádali menšie oddiely cisárskeho vojska, pričom sa im podarilo ukoristiť aj zbrane.                

Jánošík - živá legenda
Motív zboja odlišuje Jánošíka od mnohých jeho predchodcov, súčasníkov i nasledovníkov. Mal  predovšetkým vyššie ciele ako stúpenec rákociovského povstania. Nadchnutý ideálmi  povstania sa Jánošík zúčastnil na veľkom zápase proti Habsburgovcom.  Po porážke povstania, v rokoch po Satmárskom mieri, verejne prejavil svoj nesúhlas s návratom do starých koľají. Práve preto, že bol stelesnením túžob ľudu po slobode, sociálnej spravodlivosti a lepšom živote v čase, v ktorom sa zdalo, že je všetko stratené, stal sa priam symbolom odboja proti feudálnemu poriadku
V centre obce Terchová sa nachádza expozícia Považského múzea v Žiline pod názvom "Jánošík a Terchová".

Zdroj:  PhDr.Jana Kurucárová
S láskavým súhlasom autora, voľne podľa knihy Kočiš, Jozef: Neznámy Jánošík. 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA