História mesta (strana 2)

20. storočie - pokračovanie

1961 1. januára vznikol v Žiline nový rozvodný energetický podnik Stredoslovenské energetické závody, ktorý nadväzoval na bohaté dejiny tohto odvetvia v meste. Už v roku 1893 bol založený žilinský elektrický závod Helios. Neskôr bola v Žiline vytvorená Účastinná spoločnosť Spojené elektrárne severozápadného Slovenska. V roku 1941 - 1943 bola na ulici Republiky postavená ich centrálna budova. Neskôr bolo sídlo prenesené do Bratislavy a v roku 1951 došlo k opätovnej decentralizácii, ktorá vyvrcholila v roku 1961. Od tej doby podnik významne ovplyvňuje ekonomiku mesta.
1963 Žilina ako prvé mesto na Slovensku získava krytú plaváreň s 50 metrovým bazénom, ktorý vo svojej dobe spĺňal náročné olympijské kritériá. Podľa publikácie Mesto Žilina z roku 1997 plaváreň prakticky odstránila neznalosť plávania nielen medzi mladou generáciou v meste.
1968 21. augusta obsadili sovietske okupačné jednotky Žilinu a ich centrálou sa stalo pôvodné letisko na Vlčincoch. Ruské tanky vošli do ulíc, delostrelci boli pripravení na vrchu Dubeň. Väčšina obyvateľstva mesta odsúdila okupáciu, občania však zachovali pokoj, najmä na základe výzvy rozhlasu, rozvahu, takže k vážnejším incidentom nedošlo.
1970 30. septembra boli k mestu pripojené obce Bánová, Bytčica, Považský Chlmec, Strážov a Trnové.  Išlo viac-menej o obce, ku ktorým sa začala približovať zástavba dynamicky sa rozvíjajúcej Žiliny. Mesto v tom čase už malo viac ako 54 000 obyvateľov a bolo štvrtým najväčším mestom na Slovensku.
1974 2. novembra bol v meste založený Štátny komorný orchester, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších hudobných telies Československa, a ktorý šíril slávu mesta po celom svete.
1975 1. apríla bola z nového mestského letiska v Dolnom Hričove  zriadená osobná letecká preprava do Prahy a Bratislavy. Žilina tak získala letecké spojenie prakticky so všetkými kontinentami.
1976 Súčasťou mesta sa stali obce Lietavská Lúčka a Porúbka. V roku 1980 sa ešte pripojili obce Brodno, Mojšova Lúčka, Rosina, Teplička nad Váhom, Turie, Višňové, Vranie, Zádubnie, Zástranie a Žilinská Lehota. Mesto sa tým priblížilo k počtu takmer 90 000 obyvateľov.
1978 Vláda Slovenskej socialistickej  republiky svojim uznesením č. 352/78   zo dňa 29. novembra schválila Územný plán  sídelného útvaru mesta Žilina, dopracovaný v roku 1980 Ing. arch. Stuchlom, ktorý určoval smery rozvoja mesta na ďalšie obdobie. Pre mesto išlo o základný a ťažiskový dokument, ktorý mal zabezpečiť jeho proporcionálny rozvoj vo všetkých oblastiach života. Presne definoval jednotlivé zóny mesta a stanovil záväzné regulatívy pre výstavbu.
1981 V júli otvorili v meste prvý štvorhviezdičkový hotel Slovakia. Jeho sprístupneniu predchádzala nešťastná udalosť, keď sa počas jeho výstavby zrútila stredná časť rozostavaného hotela. Aj napriek tejto udalosti hotel vytvoril na svoju dobu nadštandardné ubytovanie v šedi reálneho socializmu.
1987 11. septembra vyhlásila vláda Slovenskej socialistickej republiky historické jadro mesta sústredené okolo dnešného Mariánskeho námestia za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Historické jadro má zachovaný pôvodný stredoveký pôdorys. Vyhlásenie sa uskutočnilo uznesením č. 194/1987. Rezervácia je približne ohraničená ulicami Horný a Dolný val. Na jej území nájdeme spolu 57 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Rezervácia má vlastné Zásady pamiatkovej starostlivosti pre mestskú rezerváciu Žilina.
1987 Začala sa výstavba posledného veľkého sídliska v Žiline – sídliska Hájik, kde malo bývať po dokončení až 15 000 obyvateľov. Po sídlisku Hliny, Vlčince a Solinky, bol Hájik posledným tzv. veľkým socialistickým sídliskom. Panelová výstavba na ňom však pokračuje dodnes.
1988 Žilina sa pripojila k výzve katolíkov z  Moravy na skončenie diskriminácie náboženského života v Československu. V meste sa zozbieralo viac ako 8000 podpisov. V tom istom roku zomiera najvýznamnejší a najznámejší náboženský aktivita a “žilinský disident“, ako bol často nazývaný, páter Gabriel Povala.
1989 21. novembra sa na Námestí V. I. Lenina – neskôr Námestí Ľudovíta Štúra, dnes miesto obchodného centra Aupark – uskutočnila demonštrácia vysokoškolákov Vysokej školy dopravy a spojov, ku ktorej sa pripojilo i niekoľko miestnych občanov. Manifestácie sa potom na tomto mieste konali denne. Vyvrcholili 27. novembra dvojhodinovým štrajkom zamestnancov väčšiny žilinských podnikov. Žilina sa pripojila  k výzvam na demokratické zmeny v štáte.
1990 27. februára došlo na mimoriadnom zasadaní Mestského národného výboru k rekonštrukcii orgánov miestnej správy. Novým predsedom, a teda šéfom mesta, sa stal Emil Lacko.
1990 21. marca bolo v žilinskom Dome Odborov ustanovené Združenie miest a obcí Slovenska, organizácie, ktorá až do dnešnej doby zastupuje záujmy miest a predovšetkým obcí Slovenska.
   
TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA