Vitajte na oficiálnom turistickom portáli mesta Žiliny
Funkcionalizmus je moderný architektonický sloh, ktorý odvodzuje formu tvarov od funkcie. Na rozdiel od predchádzajúcich historizujúcich slohov, funkcionalizmus je oslobodený od dekoračných a prebytočných ozdôb. Mesto Žilina bolo jedno z hlavných centier tvorby modernej architektúry na území Slovenska, kde funkcionalizmus sa vžil do kultúry už pomerne skoro. Mesto sa v tomto období premenilo na veľké stavenisko, kde môžeme sledovať aj v súčasnosti "ducha doby vzniku - genius loci", zosobnený v stavbách a uličkách.
Výstavba kostola bola realizovaná na základe projektu M. M. Harminca v rokoch 1935 - 1936. Vychádza z realizovanej predlohy ev. kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. Na základe požiadaviek biskupa Fedora Ruppeldta bolo upravené umiestnenie projektu.
Výstavba sa uskutočnila v roku 1930 - 1931 podľa projektu architekta M. M. Scheera. Architekt mal k dispozícii úzku lichobežníkovú nárožnú parcelu, kde do čela umiestnil centrálne schodište.
Patrí k jedinečným príkladom exportovanej modernej funkcionalistickej českej architektúry v meste. Sokolovňa bola realizovaná v roku 1931 na základe projektu J. Franců. Svojou čistou formou, funkčnosťou a náplňou vyjadruje ducha doby až do súčasnosti.
Neologická synagóga svetoznámeho architekta prof. P. Behrensa. Je to jedinečná pamiatka modernej architektúry na Slovensku. Práve táto stavba zaradila Žilinu na mapu svetových dejín architektúry.
Stavba s malými bytmi chudobinca, ktorú dala postaviť rímskokatolícka farnosť na ul. Vojtecha Spanyola č. 11 v roku 1931 na základe projektu M. M. Scheera. Stavba je situovaná na členitej svahovitej parcele. Jednoduchosťou a čitateľnou architektúrou budova upúta návštevníka.
V roku 1941 až 1943 sa uskutočnila výstavba hlavnej administratívnej budovy na dnešnej Ulici republiky, ktorú projektovali arch. František Bednárik a akad. arch. Ferdinand Čapka. Veľkorysá funkcionalistická budova patrí dodnes k najpozoruhodnejším budovám mesta. Budova má tvar písmena „V“.
Pozemok je vymedzený ul. M. Rázusa a ul. Veľká Okružná a z južnej strany starým žilinským cintorínom. Na nepravidelnom pozemku vyriešil architekt F. E. Bednárik pôdorys budovy školy v tvare písmena T.
Jedinečná architektonicko – urbanistická pamiatka na území mesta sa zaraďuje medzi významné architektonické pamiatky na území Slovenska, ktoré vznikli na začiatku 30. rokov 20. storočia (1931 - 1932). Autorom bol žilinský architekt Žigmund Vavrín-Wertheimer.
Nové spojenie jadra mesta s "tržným" námestím vytvorila tržnica so svojou novou pasážou. Typickým architektonickým detailom tejto stavby sú kruhové okná a zaoblené sklobetónové steny. Krivka a oblúk si tu našli naplno uplatnenie v architektúre architektov M. Šestáka a F. Čapku.
Neveľká mestská vila bola koncipovaná pre svojho objednávateľa Šimona Steina. Architekt M. M. Scheer tu zrealizoval požiadavky investora na moderné bývanie.
Oldřich Trávniček patril medzi najvýznamnejšie postavy Žiliny a zaslúžil sa o rozvoj kultúry mesta predovšetkým ako nakladateľ a kníhkupec. V roku 1931 postavil dvojposchodový dom projektovaný M. M. Scheerom, významným funkcionalistickým architektom, pôsobiacim v Žiline.
V roku 1947 postavil Ladislav Hustý štvorpodlažný obchodný dom, ktorý projektoval Michal Maximilián Scheer v spolupráci s V. Ponechalom. Firma Makyta Púchov začala v roku 2001 rekonštrukciu tejto budovy a už na jeseň toho istého roku tu Makyta otvorila svoj prvý obchodný dom.
Na rohu Bottovej a Makovického ulice stojí funkcionalistická budova, ktorú dal postaviť žilinský obchodník Adolf Grosmann. Dom projektoval významný žilinský architekt Jozef Zweigenthal. Budova bola pre svoju krásnu funkcionalistickú podobu navrhnutá do Zoznamu pamätihodností mesta Žilina.
Budova s číslom 14 na Sládkovičovej ulici je známa ako Pošta 1 Žilina. Budova dnešnej Pošty 1 tu stojí už vyše 70 rokov a od postavenia vôbec prvej budovy pošty na tomto mieste uplynulo už 105 rokov. Novostavbu projektoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Juraj Tvarožek.
V roku 1927 bol na rohu ulíc Bernolákovej a Daniela Dlabača postavený komerčno-obytný trojpodlažný dvojdom vo funkcionalistickom štýle. V súčasnosti je objekt polyfunkčný.
JUDr. Alexander Kováč patril k známym advokátom Žiliny. Architekti Fridrich Weiwurm a Ignác Vécsei, pôsobiaci spolu v známom bratislavskom ateliéri, vypracovali Kováčovi dva návrhy na stavbu obchodného a obytného domu s kanceláriami pre jeho advokátsku činnosť.
