Vitajte na oficiálnom turistickom portáli mesta Žiliny
V každom historickom meste patrila medzi hlavné budovy vždy majestátna stavba radnice. I Žilina, ako významné stredoveké mesto na území Slovenska, malo svoju radnicu. Kde bola tá prvá a pôvodná nevieme.
Meštiansky dom 2 bol pôvodne renesančný, ale prestavaný podobne ako ostatné koncom 19. storočia. Jeho najstaršiu podobupoznáme z roku 1779.
Nachádza sa na východnej strane Mariánskeho námestia neďaleko radnice. V 18. stor. patril významnej žilinskej zemianskej rodine Slatíni. Pochádzali z nej taktiež richtári Ján a Ladislav. V roku 1779 sa stala majiteľkou domu Zuzana Slatíni, vtedy už vydatá za Mikuláša Ségiho. Neskôr dom vyženil Ján Kubíni.
Najznámejším mäsiarstvom v Žiline bolo mäsiarstvo „U Hrabovca“, ktoré patrilo známemu žilinskému mäsiarovi Aloizovi Hrabovcovi, podľa ktorého dostal dom aj predajňa meno. Dokonca aj po jeho znárodnení a vlastne až doteraz , keď sú v objekte iné zariadenia, býva budova označovaná ako „U Hrabovca“.
Pôvodne išlo o domy číslo 5,6,7, ktoré dnes už neexistujú. Súborne sa označujú popisným číslom 5. V minulosti to bolirenesančné obydlia, často meniace svojich majiteľov. Prvým známym vlastníkom objektu číslo 5 bola rodina Tomčániovcov.
Dom č. 6 na dnešnom Mariánskom námestí patril už v roku 1741 zemianskej rodine Skalkovcov. V roku 1766 ho kúpil Pavol Vaserburger, v roku 1787 patril rodine Guthaus, od roku 1803 Jánovi Gombárovi, od roku 1834 Antonovi Ďurišovi.
Meštiansky dom 7 na dnešnom Mariánskom námestí patril v minulosti medzi tie menej nápadné. Majiteľom domu bol v 18. storočí Matej Cepan, potom dom patril vdove po ňom Barbare Pergelovej, neskôr Jánovi Suterymu. Počas 19. storočia vlastnila objekt rodina Davidovcov.
Posledný a rohový dom na radničnej strane námestia. V dome žila v 18. storočí významná žilinská rodina Skalkovcov. Bývali tu až do roku 1775, kedy ho od Anny Skalkovej odkúpil Ondrej Jonáš. Začiatkom 19. storočia dom opäť menil majiteľov. Stali sa nimi Ďurišovci.
Nárožný dom s bočnou fasádou do Hodžovej ulice. Podľa povesti starých Žilincov stála na tomto mieste budova, v zadnej časti ktorej bola prepriahacia stanica a zájazdný hostinec pre pocestných. Údajne sa tam zhromažďovali ženy "ľahkých mravov".
Bývalý meštiansky radový dom postavený na pôvodnej kamennej pivnici. Prvé informácie o ňom, podobne ako i o všetkých ostatných, máme vďaka Štátnemu archívu v Bytči – pobočka Žilina, kde obetaví pracovníci archívu starostlivo strážia významný fond Mesta Žilina – knihy transakcií z rokov 1732 – 1850.
Prvá zmienka o dome je z 18. storočia, kedy ho vlastnila rodina Krutekovcov, rodinní príslušníci sa v držbe domu striedali až do doby, keď ho Štefan Krutek predal Jánovi Valáškovi. Ale už v roku 1810 sa stal majiteľom Jozef Bartošík.
Meštiansky dom na Mariánskom námestí je situovaný v radovej zástavbe, čelnou fasádou je orientovaný do Mariánskeho námestia. Stredoveký objekt, ktorý stál na terajšej parcele bol v priebehu 17. stor. prestavaný. Dom v 18. stor. vlastnila rodina Balabánovcov.
Tento dom je spájaný najmä s rodinou Tomborovcov, ktorí ho vlastnili v 19. stor. Ignác Tombor, významný žilinský lekárnik, dom kúpil pre bývanie vlastnej rodiny. Bol tiež svokrom žilinského historika Alexandra Lombardiniho. Tomborovci boli pôvodom z Bytčice a v Žiline bývalo viac rodín.
Vedľajší dom v 18. stor. patril významnej žilinskej rodine Janáči a Tamáši. V roku 1766 mal hodnotu 800 zlatých. Vtedy ho získali dedičia Štefana Tamášiho. V roku 1773 ho zdedila jeho dcéra Zuzana, vydatá za Jána Kubicu. Od roku 1825 vlastníkom domu bol už jeho syn Štefan a od roku 1839 zasa Štefanov zať Anton Macko.
Slohový charakter: začiatok 16. storočia, na prízemí upravený v 17. storočí, prefásadovaný a prestavaný v 19. storočí, suterén gotický, prízemie a poschodie renesančné. Prevládajúci sloh: renesančný.
Meštiansky dom č.16 sa nachádza na severozápadnej strane pôvodného rínku, ktorá si ako jediná zachovala autentickú zástavbu s desiatimi parcelami a desiatimi domami. Prvých majiteľov poznáme až od roku 1751, keď dom kúpil Ján Klebloth za 1000 zlatých. Potom od roku 1907 v ňom býval významný žilinský obchodník s textilom Jozef Tatár.
V 18. stor. patril tento dom rodine Janáčovej, potom zemianskej rodine Slatíni, z ktorej pochádzali aj dvaja richtári Ján a Ladislav. Ladislav funkciu richtára zastával v rokoch 1760 – 1774 dokonca štyrikrát. Ladislav Slatíni bol majiteľom domu od roku 1751 do roku 1779, potom ho jeho dediči predali Samuelovi Dlabačovi za 600 zlatých.
V roku 1779 patril objekt Danielovi Davidovi. Ten ho v roku 1797 predal vdove po Ondrejovi Haanovi za 690 zlatých. Dom potom vlastnil ešte aj jej syn Jozef. Ďalšími majiteľmi domu boli potom Andrej Kianička a od roku 1837 Anna Kováčiková. V roku 1850 tu bývala ešte aj vdova po Jánovi Hoffburgovi.
Prvým známym majiteľom v roku 1574 bol Ondrej Trtoll. Ďalšími majiteľmi boli v roku 1595 Ján Sotňa, 1615 Matej Sotňa, 1662 Juraj Sotňa. Dom nazývali „Sotňovský“ v roku 1666 ho vlastnil Eliaš Urbanovič. Od roku 1693 ho vlastnil Ondrej Bivolíni, ale už v roku 1718 ho od neho získal Michal Zlínsky.
Podľa Alexandra Lombardiniho, známeho žilinského historika z 19. stor., patril dom v roku 1705 Františkovi II. Rákocimu. V mestských knihách sa ale takýto údaj nikdy nezistil, preto sa môžeme iba domnievať, že sa tento predpoklad zakladá najskôr na povesti spojenej so skutočnosťou, že kurucké vojská obsadili Žilinu počas povstania Františka II. Rákociho už v roku 1703.
V 16. stor. patril dom zemanom Turským, ale ako prvá majiteľka sa už v roku 1566 spomína Uršula Matušková, potom ho v roku 1602 kúpil Ján Mlynárik, od roku 1647 ho vlastnil Juraj Stráňavský, potom Jakub Gutt a v rokoch 1689-1717 Mikuláš Cibulka.
Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola a Kláštor kapucínov zabral priestor piatich parciel, na ktorých pôvodne stálo päť samostatných meštianskych domov. Tieto domy vykúpila Spoločnosť Ježišova – jezuiti. Zo zbúraných objektov sa zachovali jedine kamenné pivnice pod kostolom a kláštorom.
Dnešný dom tvorili pôvodne dve samostatné budovy. Ako posledný majiteľ samostatného domu vedľa rezidencie jezuitov bolJuraj Beniač. Jeho vdova potom objekt predala v roku 1774 strečnianskemu panstvu, ktoré vlastnilo susednú budovu.
Meštiansky dom 25 sa nachádza na rohu ulíc Štúrovej a Vurumovej. Prvými známymi majiteľmi domu boli Kadašiovci. Žiaľ, táto správa pochádza z pomerne mladého obdobia - z 18. storočia. Staršie informácie nie sú zatiaľ k dispozícii. Rodina predala budovu Františkovi Suňogovi.
Prvá zmienka je opäť až z 18. storočia. Vlastnícky patril rodine Tamášiovcov a Kubicovcov. Takýto stav trval až do konca 18.storočia. Podľa znalca a experta na žilinské domy Mgr. Petra Štanského začiatkom 19. storočia dochádza k zmene vlastníckych práv a ako držiteľ sa objavuje Jozef Folkmonn.
Prvým známym majiteľom bola v 18. storočí rodina Rajčániovcov. V roku 1752 však dom predali Mikulášovi Kubicovi za 1 255 zlatých. Kubicovci vlastnili objekt do roku 1786, kedy ho od dedičov Ondreja Kubicu odkúpil Juraj Dlabač.
V 18. stor. vlastnila dom významná zemianska rodina Košelovcov, z ktorej pochádzali viacerí richtári Žiliny už v 16. storočí. Bola to jedna z najbohatších rodín v meste a dokonca boli v roku 1610 kráľom Matejom II. povýšení do šľachtického stavu. Richtármi boli Gašpar, Baltazár a Ján.
Prvými známymi majiteľmi bola v 18. storočí zemianska rodina Stráňavských, z ktorých taktiež pochádza niekoľko žilinskýchvolených richtárov. Prvým z nich bol v roku 1619 Štefan. V roku 1751 sa majiteľom domu stal Jozef Hauer s manželkou. Kúpil ho za 823 zlatých.
Dom postavili na pôvodnej stredovekej parcele, ktorá zachytáva obdobie kedy sa formoval pôdorys mesta a tvorilo historické jadro. Objekt vznikol ako dvojtraktový a pravdepodobne aj dvojpodlažný s prejazdom po ľavej strane, orientovaný do hĺbky stavebnej parcely.
Meštiansky dom patril od 18. storočia významnej žilinskej rodine Hrabovských, ktorá mala na námestí viac domov. Preto tento dom predali mestu 9. júna 1731 za pomerne vysokú sumu 520 zlatých. Od tej doby dom Žilinci ( pomenovanie pre v meste narodených obyvateľov) označovali ako „mestský dom“.
Dom patril od začiatku 18. stor. do roku 1731 Matejovi Cepanovi, ale jeho dedičia Alojz Fluck so sestrou ho vymenili v roku 1788 s Jozefom Karasom, ktorý im ešte doplatil 200 zlatých. Ten tu mal farbiarsku dielňu a v roku 1807 ho predal synovi Jozefovi za 3000 zlatých. Ďalším majiteľom bol potom až do roku 1848 Anton Kalina – richtár Žiliny v rokoch 1834-1838,
