Dom Františka Koštiala

Horný Val č. 6

Dolný a Horný val tvoria od stredoveku významnú časť historického jadra mesta. Pomenovanie vychádza z mestského opevneniamúrov s priekopou, ktoré si mesto postavilo pred rokom 1474 a názvy ostali aj po ich odstránení v 18. storočí. Väčšina domov na týchto uliciach pochádza z obdobia 16. storočia renesančnými pivnicami, ale niektoré boli postavené – aj tento – začiatkom 20. storočia, keď v meste nastal stavebný rozmach v dôsledku všeobecného rozvoja priemyslu, obchodu a bánk.

Začiatkom 20. storočia malo mesto len jednu lekáreň na dnešnom Mariánskom námestí, existujúcu od roku 1735. Lekáreň bola nepretržite v dome č. 6, ku ktorému patril aj pozemok v smere na Horný val. V roku 1896 kúpil reálne právo na činnosť lekárne lekárnik František Koštial za 35 700 korún, takže síce lekáreň vlastnil, ale bol v podnájme, pretože dom patril Arminovi Rosenfeldovi. Ten mu dom aj s pozemkom v roku 1902 predal za 64 000 korún, pretože v tom čase potreboval peniaze na stavbu veľkolepého secesného paláca – banky i rodinného sídla na Ulici J. M. Hurbana, známeho dodnes ako Rosenfeldov palác.
V zadnej časti pozemku patriaceho na Horný val si dal František Koštial postaviť nový dvojpodlažný dom, pravdepodobne namiesto staršej výstavby. Projekt mu vypracoval Mikuláš Rauter, jeden z najznámejších architektov a staviteľov v Žiline na začiatku 20. storočia, pôvodom z Talianska. Stavbu realizovala stavebná firma Františka Krislera. Stavebné povolenie bolo vydané 17. marca 1906 Slúžnovským úradom v Žiline. Pravdepodobne v tom istom roku sa rodina Františka Koštiala do novostavby presťahovala, takže uvoľnila dom v prednej časti pozemku smerom na námestie. Novopostavený dom bol stavebne pripojený k domu na námestí, ale medzi nimi bol dvor, na ktorom sa nachádzala murovaná žumpa. V dvornej časti boli domy priechodné. Dvojpodlažný dom bol celý podpivničený, v pivnici sa nachádzala práčovňa. Na prvom podlaží mal dva byty – dve kuchyne a päť izieb a to isté bolo na druhom podlaží. Dom mal rozmery 10,4 m šírky, dĺžka 20,9 m, výška domu bola 9,5 m. Postavený bol v historizujúcom štýlenovorenesančnými prvkami.

Lekárnik František Koštial pre svoj vysoký vek plánoval skončiť prevádzku lekárne, a preto ju 1. januára 1907 prevzal rajecký lekárnik Gejza Hladný, ktorý kúpil reálne právo na lekáreň spolu so zariadením za 100 000 korún. Vlastníctvo domu, kde bola lekáreň, sa nezmenilo. Po smrti Františka Koštiala v roku 1914 dedičia uzavreli zmluvu s Gejzom Hladným, podľa ktorej nadobudol predkupné právo na obidva domy za 77 332 korún a následne v roku 1918 zaplatením 38 666 korún ich aj získal.

Gejza Hladný sa síce s rodinou odsťahoval v roku 1922 do Budapešti (kde aj v roku 1930 zomrel), avšak dom na námestí i Hornom vale si ponechal s tým, že predkupné právo na ne nadobudol od roku 1923 nový majiteľ lekárne Vojtech Deutsch. Toto právo však nevyužil a domy kúpila v decembri 1926 Považská agrárna a priemyselná banka v Žiline za 800 000 Kč. Po úpadku banky kúpili v roku 1937 obidva domy a spoločne ich vlastnili lekárnik Vojtech Deutsch s manželkou a obchodník s textilom Max Pollaček s manželkou. Najskôr Deutschovci bývali v dome na Hornom vale, v roku 1938 už určite obývali druhé podlažie v prednej časti domu v smere na námestie. Na prvom podlaží mali lekáreň a vedľa nej Pollačekovci predajňu textilu. Zadnú časť na Hornom vale po Deutschovcoch obývali Max Pollaček s manželkou Gizelou a dcérou Elenou. V prenájme tam bývala tiež rodina Lečková a Vincent Florián.

Dom na Hornom vale – rovnako ako dom na námestí – bol v rokoch 1941 až 1947 pod národnou správou. V tom čase tu bývali vlastníci (okrem obdobia po SNP), ale i podnájomníci. Národná správa bola zrušená v roku 1947 a obidva domy v prednej i zadnej časti vlastnili naďalej rodiny Deutschová-Dvoranová a Pollačeková. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Žiline z roku 1962 boli však domy poštátnené. Na Hornom vale naďalej bývali podnájomníci a tiež do smrti v roku 1955 Max Pollaček a do roku 1965 jeho manželka Gizela.

V roku 1991 dom prešiel do súkromného vlastníctva a bol súčasným majiteľom v roku 2004 zrekonštruovaný a čiastočne prestavaný podľa architektonického projektu Ing arch. Pavla BrnuIng. arch. Nikolety Jančekovej. Rovnako zrekonštruovaná a prestavaná bola i predná časť spolu s vedľajším domom a navzájom sa prepojili pasážou slúžiacou na obchodné účely. Pri rekonštrukčných prácach našli starú zasypanú studňu, ktorú vyčistili a zrekonštruovali. Tvorí časť interiéru spojených domov.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský a Milan Novák

Fotogaléria:
Obr. 1 - Pohľad na dom po rekonštrukcii v roku 2015. Zdroj: Archív autorov
Obr. 2 - Pohľad na studňu po rekonštrukcii. Zdroj: Archív autorov
Obr. 3 - Plán pozemku zobrazujúci prepojenie domov. Zdroj: Štátny archív Žilina
Obr. 4 - Čelný pohľad na dom podľa projektu Mikuláša Rautera z roku 1906. Zdroj: Štátny archív Žilina
Obr. 5 - Pohľad na dom v roku 1989. Zdroj: Štátny archív Žilina

Pamiatku môžete navštíviť
interiér
exteriér počas prehliadky organizovanej TIK mesta Žilina.

Poloha pamiatky na mape: B4

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA