Dadanova tlačiareň

Sládkovičova ulica č. 6

Jedným z najväčších vynálezov ľudstva bol určite vynález kníhtlače, ktorý umožnil rukou písané slovo premeniť na tlač, čím sa dopomohlo k šíreniu vzdelania, osvety a kultúry. Na Slovensku sme mali v 17. storočí len niekoľko miest, kde táto pomerne zložitá a drahá vec existovala, medzi nimi bola aj Žilina. Žilina bola už v 16. a 17. storočí pomerne vyspelým mestom s gymnáziom, na ktorom učilo množstvo vzdelaných a literárne činných osobností. Musel tu byť dopyt po knihách, kalendároch a iných tlačovinách, aby sem tlačiar prišiel a bol úspešný. V Žiline ako prvý sa usadil v roku 1665 Ján Dadan starší. Pochádzal z rodiny českobratského kňaza Lukáša Dadana, ktorý odišiel z Přerova do exilu do Uhorska a usadil sa v Púchove spolu s ďalšími českými a moravskými rodinami, ktoré boli prenasledované po bitke na Bielej Hore.

Ján Dadan st., ktorého dátum narodenia nepoznáme, bol ženatý s Alžbetou, rod. Vetterinovou (Wetterinovou). Jej otec Pavol Vetterin (Wetterin) kúpil v roku 1664 pre zaťa kníhtlačiareň v Trenčíne od Nikodéma Čižeka a preniesol ju do Žiliny, kde ju Ján Dadan st. prevádzkoval od roku 1665. Po jeho smrti (1673 alebo 1674) spravovala tlačiareň manželka Alžbeta, od roku 1685 syn Ján Dadan ml. (1662 – 1704). Doposiaľ však nevieme, kde bola tlačiareň umiestnená. Od druhej polovice 19. storočia a i dnes mnohí preberajú chybné tvrdenie, ktoré publikoval žilinský historik Alexander Lombardini v diele Žilinská kníhtlačiareň. Umiestnil ju spolu s bydliskom Dadanovcov do domu na rohu dnešných ulíc Bottova a Radničná oproti radnici mesta. Jeho omyl vyplýval z posmrtnej reči nad hrobom Jána Dadana ml., ktorú predniesol Daniel Krman ml. a ktorá vyšla i knižne. Ján Dadan zomrel síce v tomto dome, kde ho opatrovali tesne pred smrťou v chorobe, keďže manželka mu už predtým zomrela a nemal deti. Naším historickým štúdiom sme však zistili, že Ján Dadan ml. v skutočnosti spolu s manželkou (dcérou žilinského richtára Timotea Malucha) v roku 1693 kúpil dom na rohu dnešnej Sládkovičovej ulice a Dolného valu (dnes Sládkovičova č. 6), kde bolo nielen ich bydlisko, ale i tlačiareň. Tlačiareň tu existovala aj po jeho smrti až do roku 1717, keď ju premiestnili do Púchova. Budovu po smrti Jána Dadana ml. zdedila jeho sestra Anna Chrastinová, ktorá ju v roku 1726 predala murárskemu cechmajstrovi Václavovi Adamicovi. Jeho dediči dom vlastnili až do roku 1922, kedy ho predali obchodníkovi Jozefovi Betterovi. Betterov dom, ako ho Žilinčania nazývali, slúžil pred asanáciou v roku 1998 ako sklad pre Dom záhradkárov. V súčasnosti na jeho mieste stojí polyfunkčný objekt.

Tlačiareň mala veľký význam nielen pre Žilinu, ale i celé Slovensko, pretože v tom čase bola ojedinelá. Bola nositeľkou kultúry i vzdelania. Vydávala najmä náboženskú literatúru, ale aj slovenské a maďarské učebnice, a ľudovýchovné diela. Tlačili sa tu knihy v slovenskom, latinskom, nemeckom, gréckom, maďarskom i hebrejskom jazyku.

Po úmrtí Jána Dadana ml. 6. júla 1704 konala sa s ním na druhý deň v dome rozlúčka a pochovali ho na cintoríne pri Kostole sv. Štefana-kráľa. Je však pozoruhodné, že v matrike mŕtvych vedenej Danielom Krmanom ml. je napísané, že Dadana pochovali až 3. augusta 1704 za veľkej účasti a chválospevu zúčastnených žilinských evanjelikov. Mohli by sme to interpretovať tak, že išlo skôr o posmrtnú rozlúčku pre verejnosť i akt vďaky a posilnenie evanjelického ducha, pretože v tom čase práve prebiehala rekatolizácia mesta.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský a Milan Novák

Fotogaléria:
Obr. 1 - Polyfunkčný objekt stojaci na mieste bývalej Dadanovej kníhtlačiarne v roku 2013. Zdroj: Jozef Feiler
Obr. 2 - Dadanova kníhtlačiareň v roku 1989. Zdroj: Štátny archív Žilina
Obr. 3, 4 - Dokumenty vytlačené v Dadanovej kníhtlačiarni v roku 1707. Zdroj: Štátny archív Žilina

Pamiatku môžete navštíviť
interiér
exteriér počas prehliadky organizovanej TIK mesta Žilina.

Poloha pamiatky na mape: B4

Fotogaléria

Na stiahnutie

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA