CHKO Strážovské vrchy

Strážovské vrchyCHKO Strážovské vrchy

Medzi stredným Považím a hornou Nitrou sa rozkladá zaujímavá horská oblasť v podobe Strážovských a Súľovských vrchov. V roku 1989 toto hodnotné územie vyhlásili za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Strážovské vrchy. CHKO Strážovské vrchy sa rozprestiera v západnej časti stredného Slovenska mimo dosahu štátnych hraníc. Väčšia južná časť zasahuje do okresov Ilava, Považská Bystrica, Prievidza a Púchov. Menšia severná časť sa delí medzi okresy Bytča a Žilina. Na území CHKO sa nachádzajú dve krajinársky špecifické oblasti. Ich rozdielnosť sa odvíja od odlišnej geologickej stavby. Na severe sa rozprestierajú Súľovské vrchy. V južnej časti sa rozkladajú Strážovské vrchy. Krajinnými dominantami sú bralnaté vrchy Strážov a Vápeč.

Kotliny a brázdy, ktoré človek väčšinou odlesnil, krášlia rázovité dediny so zachovanou ľudovou architektúrou. Turisticky najpríťažlivejšia je horská obec Čičmany. V jadre Súľovských skál erózia sformovala uzavretú oválnu depresiu – Súľovskú kotlinu. Na obvode kotliny sa vytvorili Súľovské skaly usporiadané do dvoch prstencov. Vnútorný prstenec na západnej strane prerušila úzka Súľovská tiesňava. Severne od Súľovskej tiesňavy sa dvíha skalné mesto so Súľovským hradom (660 m n. m.) a s Gotickou bránou, najvyšším skalným oknom v Súľovských vrchoch s výškou 13 m. V početných skalných stenách, vežiach a baštách rozložených najmä na strane kotliny, sa nachádzajú ďalšie pozoruhodné prírodné javy, napríklad Obrovská brána a jaskyňa Šarkania diera. V severnej časti prstenec zlepencových skál pretína Hlbocká dolina s Hlbockým vodopádom. Najvyšším vrchom Súľovských skál je kužeľovitý vrch Žibrid (867 m n. m.). Na jeho východnom svahu sa v lese skrýva bizarný skalný Budzogáň. CHKO je prevažne lesnou krajinou.

V rozmiestnení drevín sa uplatňuje výšková zonálnosť. Prevládajú tu prirodzené lesné spoločenstvá bučín. Okrem buka je hojne zastúpená jedľa, javor, ojedinele aj brest. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným druhom na výhrevných južne orientovaných skalách, zástupcovia horskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a úžľabinách na severných svahoch, niekedy aj v pomerne malej nadmorskej výške. Podstatný vplyv na charakter flóry má aj severo - južná orientácia pohoria. 

Živočíšstvo CHKO Strážovské vrchy sa vyznačuje veľkou diverzitou. Okrem lesných druhov sú hojné i druhy vyskytujúce sa v skalných, lúčnych, xerotermných a mokraďových biotopoch. Z väčších cicavcov sa vyskytujú napr. vydra riečna, mačka lesná, rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý. Početná je jelenia, srnčia, diviačia a muflónia zver. Z obojživelníkov boli zaznamenané: salamandra škvrnitá, mlok bodkovaný, mlok horský, kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená a rosnička zelená. Z plazov boli zistené: jašterica bystrá, jašterica živorodá, jašterica múrová, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka hladká, užovka stromová a užovka fŕkaná. Z dravcov boli v CHKO Strážovské vrchy zistené v hniezdnom období: sokol sťahovavý, sokol lastovičiar, sokol myšiar, jastrab krahulec, jastrab lesný, včelár lesný, myšiak lesný a sovy: výr skalný, kuvik vrabčí, kuvik kapcavý, sova lesná, sova dlhochvostá.

Text: Publikácia Prírodné Krásy Slovenska – Chránené krajinné oblasti
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama, www.dajama.sk, www.krasy-slovenska.sk, www.sopsr.sk/strazovskevrchy

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA