Vitajte na oficiálnom turistickom portáli mesta Žiliny
Do konca deväťdesiatych rokov v nej bola umiestnená reliéfna plastika, po jej odstránení priestor ostal prázdny. Tak sa zrodila myšlienka vytvoriť dielo, ktoré by zaplnilo prázdne miesto v centre Žiliny.
Mesto Žilina prostredníctvom Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Malá Fatra v roku 2014 oslovilo viacerých výtvarníkov a dizajnérov na vypracovanie návrhu pre prázdne miesto na balustráde. Víťazným návrhom sa stalo dielo kolektívu autorov (Marcel Benčík, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký). „Fraktálny charakter okolitej "výzdoby" a agresívny výraz novej zástavby verzus pokojná a architektonicky čistá balustráda sa stali východiskom v našej práci a jej kľúčovým momentom. Pochopili sme, že nemôžeme povedať všetko a najmä naraz“ povedal Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD.
Balustráda pod Farskými schodmi v Žiline má po dlhých rokoch novú tvár – „Číselník“. Nainštalovaná bola šesťmiestna numerická platforma. Každé pole veľkosti 2,4 x 1,2 metra obsahuje jeden číselný znak, vyrezaný do hliníkového plechu a mechanicky osadený do balustrády.
Krajská knižnica v Žiline je verejná knižnica s krajskou pôsobnosťou. Je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja a v zmysle svojej zriaďovacej listiny pôsobí ako kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup občanov k informáciám.
Počtom obyvateľov (83 684 osôb) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Jej rozloha je 80,03 km² a nadmorská výška Mariánskeho námestia (historického centra) je 345 m n. m. Mesto Žilina tvorí 14 katastrálnych území: katastrálne územie Žilina, Bytčica, Závodie, Bánová, Strážov, Žilinská Lehota, Považský Chlmec, Vranie, Budatín, Brodno, Zádubnie, Zástranie, Trnové a Mojšova Lúčka.
11 501 – počet detí do 15 rokov ku dňu 1.6.2015
Možnosti štúdia pre deti a mládež v Žiline:
V roku
Prehľad škôl v Žiline nájdete na:
Zdroj:
Pod silným tlakom oslobodzovacích vojsk začali 29. apríla podvečer nemecké motorizované jednotky ustupovať z priestoru Žiliny smerom k Hričovu. Hrozilo im totiž odrezanie ústupových ciest na Moravu a obkľúčenie. Bezprostredne predtým vojaci ČA pri postupe po pravom brehu Váhu oslobodili obce Nedezda, Kotrčiná Lúčka a Teplička nad Váhom a priblížili sa k Budatínu – predmestiu Žiliny. Keď v noci z 29. na 30. apríla prieskumné jednotky osloboditeľov zistili, že nepriateľské hlavné sily ustúpili a v obranných postaveniach Nemci ponechali len slabšie krycie prvky, prešli do útoku prenasledujúc ustupujúceho nepriateľa. Stalo sa tak 30. apríla 1945 o siedmej hodine ráno. Prvosledové jednotky Červenej armády prišli do Žiliny od Budatína, na vedľajší železničný most sa im už nepodarilo dostať. Zabránili im v tom ženisti z jednotky slovenskej armády, ktorá bola v meste dislokovaná na opevňovacie práce. Poručík Karol Rihák, čatár Vladimír Čúz a Vojtech Varga napriek nemeckým strážam prenikli na most, prerezali vedenie k pripraveným náložiam a tým most zachránili.
V posledných aprílových dňoch roku 1945 postupovali k Žiline aj jednotky 1. čs. armádneho zboru. Po prelomení obrany nepriateľa na hrebeňoch Malej Fatry a dobytí Strečna obsadila 3. brigáda obec Mojšová Lúčka. Velenie zboru sústredilo sily na postup v smere Rosiny-Turie-Lietavská Lúčka s cieľom dostať sa do Žiliny od juhu. Tretia brigáda zaujala východzie postavenie medzi Mojšovou Lúčkou a Trnovým, 4. brigáda v priestore Stráňav a 1. brigáda dosiahla 29. apríla obce Višňové a Turie. Vojaci 3. brigády plk. Jaroslava Selnera prešli 30. apríla 1945 do útoku. Šiesty prápor spolu s prieskumnou rotou zdolal odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, v ranných hodinách prenikol do Žiliny a o 9,30 hod. mesto obsadil.
Oslobodzovacie vojská po oslobodení Žiliny pokračovali v prenasledovaní nepriateľa ďalej na západ. V nasledujúcich dvoch dňoch priniesli slobodu obciam v západnej časti Žilinského okresu a mestu Bytča. Víťazne tým dovŕšili boj proti okupantom, ktorý práve v tomto priestore začínali povstalci v posledných augustových dňoch roku 1944.
Text: Dušan Halaj, CSc.,
Viac info na:
Žilina mala v 14. storočí približne 100 domov a 800 obyvateľov. V tomto období sa pravdepodobne začali stavať predmestia – Kálov a Predmestie (
Obyvateľstvo Žiliny dnes
Najväčší počet obyvateľov Žiliny je slovenskej národnosti. Z náboženského hľadiska žijú v meste prevažne príslušníci
Z mestských častí má najviac obyvateľov sídlisko Vlčince (18 478*) a najmenej Žilinská Lehota (315*).
* počet obyvateľov k 31. máju 2015
Zdroj:
40 546 – Počet divákov Mestského divadla Žilina v roku 2015
Budova dnešného Mestského divadla bola postavená v rokoch 1942 – 1945 podľa projektov architekta Otta Reichnera v štýle talianskeho neoklasicizmu. V tomto období slúžila ako Reprezentačný dom mesta a ako Rímsko-katolícka ľudová škola. Na priečelí budovy boli tri erby (slovenský štátny znak, pápežský a žilinský), ktoré boli v roku 1949 odstránené. Od roku 1950 tu pôsobilo Krajové divadlo Žilina a o rok neskôr bolo divadlo pomenované ako Divadlo Petra Jilemnického.
949 463 kusov spotrebiteľských balení slovenského „národného“ jedla - tresky v majonéze - sa vyrobí v priemere za jeden mesiac v závode Ryby Žilina. V tomto čísle sú zahrnuté všetky spotrebiteľské druhy a gramáže výrobkov tresky v majonéze, ktorá sa v žilinskom podniku vyrába už od roku 1954.
