Vitajte na oficiálnom turistickom portáli mesta Žiliny
Do konca deväťdesiatych rokov v nej bola umiestnená reliéfna plastika, po jej odstránení priestor ostal prázdny. Tak sa zrodila myšlienka vytvoriť dielo, ktoré by zaplnilo prázdne miesto v centre Žiliny.
Mesto Žilina prostredníctvom Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Malá Fatra v roku 2014 oslovilo viacerých výtvarníkov a dizajnérov na vypracovanie návrhu pre prázdne miesto na balustráde. Víťazným návrhom sa stalo dielo kolektívu autorov (Marcel Benčík, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký). „Fraktálny charakter okolitej "výzdoby" a agresívny výraz novej zástavby verzus pokojná a architektonicky čistá balustráda sa stali východiskom v našej práci a jej kľúčovým momentom. Pochopili sme, že nemôžeme povedať všetko a najmä naraz“ povedal Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD.
Balustráda pod Farskými schodmi v Žiline má po dlhých rokoch novú tvár – „Číselník“. Nainštalovaná bola šesťmiestna numerická platforma. Každé pole veľkosti 2,4 x 1,2 metra obsahuje jeden číselný znak, vyrezaný do hliníkového plechu a mechanicky osadený do balustrády.
Vznik Československej republiky v roku 1918 znamenal pre Slovákov národnú záchranu. Zatiaľ čo v Uhorsku boli odsúdení na asimiláciu, v Československu sa stali súčasťou vládnuceho „národa československého“.
Od 12. decembra 1918 do 2. februára 1919 v Žiline sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska pod vedením MUDr. Vavra Šrobára. Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska.
21. august 1968 bol pekný letný a slnečný deň v strede týždňa, a potom vojaci, tanky a vystrašení obyvatelia. Tak to vyzeralo aj pod Dubňom, keď nás pred 50 rokmi obsadili armády Varšavskej zmluvy. Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili 21. augusta 1968, obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine. Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna mužov a okolo 5 000 tankov. Vojaci, obrnené vozidlá a tanky neobišli ani Žilinu.
Krajská knižnica v Žiline je verejná knižnica s krajskou pôsobnosťou. Je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja a v zmysle svojej zriaďovacej listiny pôsobí ako kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup občanov k informáciám.
Počtom obyvateľov (83 684 osôb) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Jej rozloha je 80,03 km² a nadmorská výška Mariánskeho námestia (historického centra) je 345 m n. m. Mesto Žilina tvorí 14 katastrálnych území: katastrálne územie Žilina, Bytčica, Závodie, Bánová, Strážov, Žilinská Lehota, Považský Chlmec, Vranie, Budatín, Brodno, Zádubnie, Zástranie, Trnové a Mojšova Lúčka.
11 501 – počet detí do 15 rokov ku dňu 1.6.2015
Možnosti štúdia pre deti a mládež v Žiline:
V roku
Prehľad škôl v Žiline nájdete na:
Zdroj:
Pod silným tlakom oslobodzovacích vojsk začali 29. apríla podvečer nemecké motorizované jednotky ustupovať z priestoru Žiliny smerom k Hričovu. Hrozilo im totiž odrezanie ústupových ciest na Moravu a obkľúčenie. Bezprostredne predtým vojaci ČA pri postupe po pravom brehu Váhu oslobodili obce Nedezda, Kotrčiná Lúčka a Teplička nad Váhom a priblížili sa k Budatínu – predmestiu Žiliny. Keď v noci z 29. na 30. apríla prieskumné jednotky osloboditeľov zistili, že nepriateľské hlavné sily ustúpili a v obranných postaveniach Nemci ponechali len slabšie krycie prvky, prešli do útoku prenasledujúc ustupujúceho nepriateľa. Stalo sa tak 30. apríla 1945 o siedmej hodine ráno. Prvosledové jednotky Červenej armády prišli do Žiliny od Budatína, na vedľajší železničný most sa im už nepodarilo dostať. Zabránili im v tom ženisti z jednotky slovenskej armády, ktorá bola v meste dislokovaná na opevňovacie práce. Poručík Karol Rihák, čatár Vladimír Čúz a Vojtech Varga napriek nemeckým strážam prenikli na most, prerezali vedenie k pripraveným náložiam a tým most zachránili.
V posledných aprílových dňoch roku 1945 postupovali k Žiline aj jednotky 1. čs. armádneho zboru. Po prelomení obrany nepriateľa na hrebeňoch Malej Fatry a dobytí Strečna obsadila 3. brigáda obec Mojšová Lúčka. Velenie zboru sústredilo sily na postup v smere Rosiny-Turie-Lietavská Lúčka s cieľom dostať sa do Žiliny od juhu. Tretia brigáda zaujala východzie postavenie medzi Mojšovou Lúčkou a Trnovým, 4. brigáda v priestore Stráňav a 1. brigáda dosiahla 29. apríla obce Višňové a Turie. Vojaci 3. brigády plk. Jaroslava Selnera prešli 30. apríla 1945 do útoku. Šiesty prápor spolu s prieskumnou rotou zdolal odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, v ranných hodinách prenikol do Žiliny a o 9,30 hod. mesto obsadil.
Oslobodzovacie vojská po oslobodení Žiliny pokračovali v prenasledovaní nepriateľa ďalej na západ. V nasledujúcich dvoch dňoch priniesli slobodu obciam v západnej časti Žilinského okresu a mestu Bytča. Víťazne tým dovŕšili boj proti okupantom, ktorý práve v tomto priestore začínali povstalci v posledných augustových dňoch roku 1944.
Text: Dušan Halaj, CSc.,
Viac info na:
Žilina mala v 14. storočí približne 100 domov a 800 obyvateľov. V tomto období sa pravdepodobne začali stavať predmestia – Kálov a Predmestie (Predmestská ulica), čím sa zvýšil počet domov aj obyvateľov a mesto sa zaradilo medzi väčšie malé mestá s 1 000 – 2 000 obyvateľmi. Obyvateľstvo tvorila mestská chudoba a plnoprávni mešťania, ktorí mali domové právo viažuce sa k domu a gruntu. Patrili k nim mestskí patricijovia, remeselníci a obchodníci, bývajúci na Rínku alebo v jeho blízkosti. Patricijovia sa podieľali na riadení mesta v mestskej rade.
40 546 – Počet divákov Mestského divadla Žilina v roku 2015
Budova dnešného Mestského divadla bola postavená v rokoch 1942 – 1945 podľa projektov architekta Otta Reichnera v štýle talianskeho neoklasicizmu. V tomto období slúžila ako Reprezentačný dom mesta a ako Rímsko-katolícka ľudová škola. Na priečelí budovy boli tri erby (slovenský štátny znak, pápežský a žilinský), ktoré boli v roku 1949 odstránené. Od roku 1950 tu pôsobilo Krajové divadlo Žilina a o rok neskôr bolo divadlo pomenované ako Divadlo Petra Jilemnického.
949 463 kusov spotrebiteľských balení slovenského „národného“ jedla - tresky v majonéze - sa vyrobí v priemere za jeden mesiac v závode Ryby Žilina. V tomto čísle sú zahrnuté všetky spotrebiteľské druhy a gramáže výrobkov tresky v majonéze, ktorá sa v žilinskom podniku vyrába už od roku 1954.
Štátny Komorný Orchester (v zahraničí používa oficiálny názov SLOVAK SINFONIETTA) vznikol roku 1974 ako jediný orchester "mozartovského typu" na Slovensku. Odvtedy si získal významné postavenie nielen na Slovensku a v Čechách, ale v krátkom čase sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce renomé aj v zahraničí. Orchester má 34 členov, prevažne absolventov hudobných akadémií v Bratislave, Prahe, Brne a Konzervatória v Žiline.
Krásne zreštaurovanú pamiatku navštevujú nie len domáci, ale aj zahraniční turisti, doteraz prekročilo brány Rosenfeldovho paláca 11248 návštevníkov. Počet milovníkov krásnych pamiatok, umenia a kultúry stále rastie, staňte sa aj vy ďalším návštevníkom.
