Alžbeta Báthoryová

Alžbeta Báthoryová

"Krvavá čachtická grófka" žila vo veľmi nepokojnej dobe.  Na prelome 16. a 17. storočia doľahli na Slovensko a ostatné časti Uhorska útrapy vojny proti Turkom, mestá o obce striedavo pustošili cisárske a hajdúske vojská ako dôsledok Bocskayovho povstania.  Obdobie, poznačené všeobecným mravným úpadkom, existenčnou a právnou neistotou, pomáhalo páchať zločiny a zahladzovať po nich stopy.  Azda aj preto sa tak dlho darilo Báthoryovej utajovať jej  ukrutné činy. Mučila a vraždila  dievčatá a mladé ženy. Za odmenu  jej ich zaobstarávali predovšetkým  najbližší pomocníci. Boli to sárvárske ženy Helena Jó, Dora Szentesová, Anna Darvulová a Ján Ujváry prezývaný Ficko.            

Zločiny Alžbety Báthoryovej
Obete pochádzali nielen z Čachtíc, Sárváru, Keresztúru, Beckova a z okolia týchto miest, ale ja zo vzdialenejších krajov, z Bratislavy a z Viedne. Podľa národnosti boli jej obeťou Slovensky, Maďarky, Nemky, ale i Chorvátky. Pochádzali predovšetkým z poddanského prostredia, ale boli medzi nimi aj dievčatá z meštianskych a zemianskych rodín. Alžbeta Báthoryová bola pri mučení veľmi vynachádzavá. Dievčatá pálila rozžeraveným železom, bila, polievala ľadovou vodou v zime, bodala dýkou a ihlami, trhala kliešťami, trápila ich smädom a hladom...Viacerí svedkovia neskôr potvrdili, že Báthoryčka svoje obete mučila vlastnými rukami.  Na mučenie využívala predovšetkým prispôsobené priestory nielen v kaštieli v Čachticiach, ale aj na hrade, v sárvárskom kaštieli, v Beckove, Keresztúri, vo Vranove, v Ecsede a nádasdyovských domoch v Bratislave a vo Viedni. Báthoryová ešte aj na  cestách v panskom kočiari holdovala svojej ukrutnej vášni. Dievčatá, ktoré viezla so sebou, bodala dýkou a ihlami.

Grófkini  pomocníci  pochovávali mŕtvoly nešťastných obetí tajne na okolitých  cintorínoch, v záhradách, v pivniciach, niekedy jednoducho zahrabali kdekoľvek pri ceste. Preto je ťažké odhadnúť počet obetí krvilačnej Báthoryčky.  Juraj Závodský, tajomník palatína Juraja Thurzu, odhadol ich počet približne na 600. Svedkyňa Zuzana, ktorá zostala nažive pod prísahou svedčila na bytčianskom súde, že Jakub Szilvássy, provízor v Keresztúri, videl zoznam písaný vlastnoručne Báthoryčkou, podľa ktorého počet zavraždených dievčat a žien bol 650. Podľa výpovede sárvárskeho dvorského Benedikta Desőa "nebolo by ani možno zrátať zločiny Alžbety Báthoryovej, lebo ich je more". Báthoryčka vraždila dokázateľne najmenej 20 rokov, preto uvádzané počty obetí možno považovať za minimálne.
                   
Palatín Thurzo nariadil vyšetrovanie
Utajovaná činnosť Alžbety Báthoryovej  bola verejným tajomstvom už za života jej manžela Františka Nádašdyho. Ten však kryl zločiny svojej ženy.  Až Matej II., keď nastúpil na uhorský trón, nastolil nutnosť riešenia tohto prípadu.  Na panovníkov striktný príkaz nariadil palatín Juraj Thurzo v roku 1610 vyšetrovanie Báthoryčkiných deliktov. Vypočúvanie malo v podstate dôverný charakter, lebo osoba, o ktorej mali svedkovia vypovedať bola stále na slobode. Toto sa zmenilo 29. decembra 1610, kedy palatín v sprievode viacerých významných osobností prišiel do Čachtíc a pristihol Báthoryovú pri mučení dievčat. Na základe ústneho výroku palatína ju umiestnili na Čachtickom hrade, kde mala zostať do konca života. Od tejto chvíle bola čachtická pani izolovaná od vonkajšieho sveta. Okrem rodinných príslušníkov, kazateľov a starej ženy, ktorá jej prinášala jedlo, k nej nesmel nik vstúpiť. Hrad i ju samú strážili z Thurzovho poverenia drábi. Mládenca a tri ženy, ktoré Báthoryčke pomáhali pri mučení,  poslal palatín s časťou vojska  do Bytče. Tu vo väzení vyčkali na rozhodnutie súdu, ktorý sa konal hneď v januári 1611.

Tresty pre Báthoryovú a jej pomocníkov
Helena Jó a Dorota Szentesová boli odsúdené na upálenie zaživa, predtým im mal kat  odštiknúť železnými kliešťami všetky prsty na rukách. Jána Ujváryho pre jeho mladý vek odsúdili na trest sťatím a potom sa jeho mŕtve telo malo spáliť na hranici. Katarínu Beneckú súd neodsúdil na smrť, ale mala ešte zostať vo väzení, kým nevyjdú jej skutky dokázateľnejšie najavo.
Takto teda skončili ľudia, ktorí len pomáhali – a hlavná vinníčka unikla trestu a nikdy sa pred žiadny súd nepostavila. Jej život sa naplnil 21. augusta 1614. Zomrela ako 54 ročná prirodzenou smrťou na Čachtickom hrade.              

Prečo sa to stalo práve tak? Prečo bol palatínov trest hlavnej vinníčke taký mierny? Aj po 400 rokoch archívne pramene, ktoré sa  zachovali predovšetkým v Štátnom archíve v Bytči, ako aj v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti, objasňujú zákulisie Báthoryčkinho prípadu.

V minulosti viacerí autori uvádzali, že Alžbeta Báthoryová si odpykala svoje zločiny vo väzení v Bytči, niektorí dokonca uvažovali o tom, či bola v Bytči odsúdená a upálená alebo zaživa zamurovaná...
V súčasnosti zasa niektorí autori špekulujú o tom, či Bárhoryčka bola skutočne osobou, ktorá mučila, alebo či sa naopak práve ona nestala obeťou vykonštruovaného súdneho procesu...
  
  
Zdroj: PhDr. Jana Kurucárová 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA