Alexander Lombardini

Alexander Lombardini

Slovenský národovec, historik, bibliograf, archivár a právnik sa narodil 10. 4. 1851 v Bytči. Jeho predkovia z otcovej a matkinej strany boli Taliani. Ich potomkovia splynuli so slovenským prostredím a všetky tri generácie reprezentovali slovenský verejný život a kultúru.
Alexandrov otec Alojz Lombardini bol obchodníkom v Bytči, matka Františka rodená Geromettová, bola sestrou Eugena a Jána Geromettu. Jeho otec bol národovec, literát, publicista s modernou koncepciou slovanskej vzájomnosti. Úzko spolupracoval so štúrovcami. Tiež bol aj jedným zo zakladajúcich členov Matice Slovenskej, právnicko-filozofického odboru.

Keď sa Lombardiniovci presťahovali z Bytče do Žiliny, navštevoval v rokoch 1857 – 1861 ľudovú školu. Neskôr úspešne absolvoval gymnaziálne štúdiá v Žiline, Trenčíne, Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, ktoré ukončil v Ostrihome. Právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave a ukončil na Právnickej fakulte univerzity v Pešti v rokoch 1869 až 1872. S čerstvým diplomom nastúpil do prvého zamestnania ako súdny úradník v Budíne. Mal iba 22 rokov keď sa presťahoval naspäť do Žiliny kde spočiatku pôsobil pri bývalej súdnej stolici. Neskôr si otvoril pravotársku kanceláriu v Žiline. Lombardini chcel byť nezávislý, chcel sa venovať histórii a literatúre, čím bol povestný už ako praktikant na súde. V krátkom čase ho ustanovili za mestského právneho zástupcu a za archivára.

Alexander Lombardini ako archivár
V mestskom archíve objavil množstvo zaujímavých historických prameňov, listín a dokumentov z dejín mesta Žiliny i celého regiónu, ktoré v ňom vyvolali hlbší záujem o historické a životopisné bádanie. Lombardini predpokladal existenciu žilinského mestského hradu a lokalizoval ho do tesnej blízkosti farského kostola.
Alexander Lombardini sa neopieral len o vlastný prieskum ale aj o pramenný materiál v domácej a zahraničnej literatúre. Pre potrebu vlastnej práce si postupne vybudoval pozoruhodnú knižnicu, v ktorej zhromaždil bohatú historickú regionálnu zbierku. Postupne sa vypracoval na najlepšieho znalca regionálnych dejín.
Rok po príchode do Žiliny, ako 23 ročný, vydal z vlastných nákladov neveľkú publikáciu "Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny". Spracovanie Lombardiniho dejín mesta je zväčša čerpanie z latinského rukopisu Ľudovíta Stárka "Historia civitatis Solna ex actis Archivi exarata ac depucta per...“ z roku 1856 a z listín mestského archívu, ktoré doplnil menoslovom richtárov, fojtov, judexov a konzulov. Záver druhej časti Lombardiniho diela hovorí obšírnejšie o žilinskej rezidencii jezuitov a veľmi stručne o žilinskom františkánskom konvente. Všeobecne je dielo považované dodnes za jedinú syntetickejšiu prácu o dejinách Žiliny, z ktorej čerpá väčšina statí s touto problematikou.

Publikačná činnosť Alexandra Lombardiniho
Výsledky svojho neúnavného bádania uverejňoval v slovenských časopisoch a zborníkoch (v Slovenských pohľadoch, v Tovaryšstve, v Slovenskom letopise). Lombardini prispieval aj do Domového kalendára, časopisu Dom a Škola.
Dejiny Považia rozpracoval v historicko-topografických monografiách o jedenástich považských hradoch patriacich k trenčianskej stolici. Sú to hrady Lietava, Strečno, Starý hrad, Budatín, Hričov, Súľov, Skalka, Bystrica, Ilava, Bytča, Vršatec, ktoré uverejňoval v Slovenských pohľadoch v rokoch 1884 – 1897.
V roku 1886 Lombardini napísal bibliografickú prácu o svojom strýkovi E. Geromettovi, ktorou začal rozsiahly cyklus životopisných portrétov uverejňovaných do roku 1888 pod názvom Plutarch. Napísal napr. o: Jánovi Chalúpkovi, Danielovi Karmanovi, Matejovi Belovi, Jánovi Čaplovičovi, J. A. Komenskom, a iných. K mestu Žilina sa viažu ešte jeho historické články: Mesto Žilina (1891), Dávna Žilina (1892), a ďalšie: Z latinského rukopisu Henricha Hájskeho (1897), Tri listy rodiny Jakušič, List Sofie Bosniak (1879).

A. Lombardini - významná osobnosť Žiliny
Život Alexandra Lombardiniho bol plodný. Jeho práce nie sú síce veľmi rozsiahle, predstavujú však základné poznatky z daného obdobia a je preto neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej bibliografie. Patril k tým predstaviteľom našej kultúry, ktorá sa v čase zostreného národnostného útlaku po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, v období po zatvorení Matice slovenskej, usilovali svojimi literárnymi a historickými prácami udržať v slovenskom národe jeho prebudené národné povedomie. Alexandrov osud bol tragický. Zomrel 26. 4. 1897 vo veku 46 rokov, po dlhej ťažkej chorobe.

V roku 2000 Alexandrovi Lombardinimu mesto Žilina a Zbor žilincov odhalili pamätnú tabuľu na dome, v ktorom žil. V roku 2010 v tomto dome bola zriadená prvá súkromná muzeálna expozícia Dom Lombardini s rovnomennou cukrárňou.

Zdroj: Marianna Mlíchová, TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry). 

Fotogaléria

TIK na Facebooku

VYHĽADAŤ SPOJE

Cez
Pridať prechádzajúce miesta

ŽILINA VIRTUÁLNE

POČASIE

FOTOGALÉRIA